ItzzPandisMC
i did surgery on watermelon
Skyečus! Práve čítaš(budeš čítať) jedenásty diel môjho "príbehu". Predom sa ospravedlňujem za gramatické chyby a iné chyby.
Ak si nečítal/a predošlý diel - https://craftmania.cz/tema/city-of-creepypastas-x.24195/
Už nebudem zdržovať a môžeš čítať môj výplod fantázie xdlol
City of Creepypastas XI.
Celkom normálny deň v New Creepe. Pandis, Ben aj Henry spolu trénujú a zlepšujú svoje bojové techniky.
"Môžeš mi prosím povedať, prečo si sa skoro nechala zabiť?" spýtal sa Henry Pandis. Pandis sa len usmiala a odpovedala:"Bud rád, že som živá a zdravá. Spravila som to preto, lebo som vedela, že to Micka neodblokuje.". "Ale ako si nemohla zomrieť?" spýtal sa Ben zvedavo. "To neviem. Keby som to vedela, tak poviem." odpovedala Pandis. V tom sa ozvala Olyfa:"Hej, vy traja! Podte ku Micke.". Nezostalo im nič iné, ako ísť ku Micke do jej taktickej miestnosti. Ked tam došli, tak uvideli Micku hned s jedným papierom. Micka sa nich pozrela, Položila papier s obrázkom a hovorila:"Jeden z vás pôjde do jedného menšieho mestečka. To mestečo sa volá Tyra's Hell. Dôvod, prečo tam jeden z vás povie je, že tam niekde sídli vlkodlak, ktorý vypadá ako na obrázku.". Pandis, Ben a Henry sa pozreli na ten obrázok vlkodlaka. Bol čierny a pri ušiach mal malé bielé pásiky. Oči mal dožlta a z nich bola vidieť tá zúrivosť, aj ked je to na obrázku. "Nedokážem si predstaviť, akú silu bude mať." povedala si Pandis a zasa sa kukla na Micku. Ben sa usmial a povedal:"Vypadá to tak, že niekto z nás pôjde do mestečka, v ktorom som ja s Pandis vyrastal.". "Ja som vyrastával tu, ale svoju silu som odhalil nedávno." prehovoril Henry s poloúsmevom. V tom Micka prerušila ich rozhovor:"Mimochodom, vaše zbrane majú v čepeli striebro, takže boj s vlkodlakom by nebol až tak hrozný a vlkodlak sa vo dne nachádza v mestečku. Jeho meno je Quentin Wolvenero a rád nosí kabáty po stehná a klobúk.". Pandis, Ben aj Henry sa rozhodli, že si o tom kto pôjde rozhodne hra "Kameň papier nožnice". Padlo to na Pandis. "Fajn. Dúfam, dostane čo preto lebo smrť môže všetkých očakávať." povedala Pandis a hned si zobrala strieborné náboje do pištôľ. Ked už bola pripravená, tak išla von a začala štartovať motorku. Svetlá motorky sa rozsvietili ako vianočný stromček. Pandis sa najprv kukla na riadidlá motorky potom pred seba a vyštartovala s motorkou. V štvrtine cesty musela zastaviť, lebo prichádzal vlak a závory boli dole. Zatiaľ sa Pandis rozhliadala okolo a videla len jeden malý les. Boli v ňom samé ihličnaté stromy. Už videla ako sa závory otvárajú a posledné vagony odchádzajú. Motorka už bola trochu rýchlejšia ako na začiatku cesty. Ako Pandis išla na motorke, okolo nej išlo auto rýchlosťou blesku a hučal v ňom song od Skútra Zadara. "Ten cancer ešte fičí? Radšej si kuknem bf-109tky ako ten desný song." pomyslela si v hlave a zrýchlila. Už bola skoro v mestečku, ale napravo si všimla troch lúpežníkov, ktorý mali pri sebe veľa zbraní. Rýchlo zaparkovala motorku ku kríku a rozhodla sa, že ich zabije zo zadu. Išla rýchlo, aby ju nespatrili ale lúpežníci si iba všímali cestu pred sebou. Pandis sa približovala k prvému a zlomila mu väzy. Jeho pád bol hlučný a lúpežníci sa pozreli za seba. Pandis sa len usmiala a vytasila jeden z jej mečov a čakala, čo sa stane dalej. Jeden z nich zobral baseballovú pálku a z nej sa vytvorila dýka. Vrhol sa na ňu s veľmi hlasným výkrikom a začali šermovať o život. Pandis s každým švihom ustupovala pomalými krokmi. Lúpežník sa snažil vraziť ranu, ale Pandis vyskočila na čepeľ jeho dýky,rozsekala mu hlavu a urobila salto vzad s podareným dopadom na nohy. Posledný lúpežník chcel už utiecť, ale ona mu zapálila výbušninu, ktorá mu trčala z batohu. Ked výbušnina vybuchla, tak z lúpežníka ostali len malé kúsky jeho ruky. Pandis sa rýchlo dostala k motorke a naštartovala ju. Rýchlosť motorky bola rýchlejšia než gepard na krátku vzdialenosť. Už sa dostávala k mestečku a uvidela jeho billboard s textom "Vítajte v Tyra's Hell. Neštvite nás inak vam dá niekto peklo!" a s nejakou ženou, ktorá mala pri sebe pušku. "Ešte že si pamätám kde som to bývala. Sestra bude určite prekvapená, že ma vidí po nejakých tých rokoch." pomyslela si Pandis a išla. Práve zastavila pred domom, ktorý má bielé steny ako sneh a strechu červenú ako krv. Vypla motor motorky a zaklopala na dvere. Dvere sa otvorili a z nich vyšla jej sestra Lilith. "Pandis, si to vážne ty?" prekvapene sa spýtala Lilith. Pandis sa len usmiala a odpovedala:"Koho si očakávala? Trpaslíka z Hrobu?". "No pod dalej. Dlho som ťa nevidela." povedala Lilith a išla dnu. Išla s ňou aj Pandis a zastavili sa v obývcej izbe. Sadli si na hnedé kožené gauče.Lilith sa zase spýtala:"Tá tvoja jazva na nose. Odkiaľ ju máš?". "To vieš, som sa šmykla a spadla som." odpovedala Pandis. V tom si všimla na stene vysiace nejaké meče, ktoré boli zasunuté v kožených puzdrách. Spýtala sa Pandis s pohľadom na meče:"Nepamätám si, že tu tie meče niekedy viseli. Odkiaľ sú.". Lilith sa zľakla a priznala sa:"Priznávam sa. Som Phantom a som tam nejakých tých päť mesiacov. A tie meče sú moje.". "Počkať, čo? Ja som tiež Phantom. Ako sa ti tam podarilo dostať?" spýtala sa Pandis. Lilith si povzdychla a povedala:"To nechaj plávať. Aj tak nemôžem uveriť, že vlkodlaci neexistujú iba v knihách.". V tom si obidve všimli, že už je noc. "Dneska sa ten vlkodlak určite neobjaví." prehovorila Lilith. Práve Pandis si prezerala kalendár a uvidela, že spln bude zajtra. Odložila ho a povedala:"No super. Spln bude zajtra a ja som sa tak tešila, že toho vlčiaka dneská uvidím.". Potom sa obidve na seba pozreli ako na nejakú príšeru a zasmiali sa. "Môžeš prespať vo svojej starej izbe´. Je to tam tak ako si to nechala." povedala Lilith a usmiala sa. Pandis vstala, podakovala sa a išla spať do svojej stared izby.
Na druhý deňsa Pandis zobudila skôršie ako Lilith. Potichu otvorila dvere a išla von. Ako sa Pandis prechádzala tak našla psa. Bol celý biely so špicatými ušami a bol jej veľký tak po kolená. Pes prehovoril:"Baf, ahoj. Volám sa Gunther.". Pandis sa zľakla a pozrela sa na psa ešte raz a povedala:"Ahoj Gunther. Ja som Pandis. Teší ma". "To mňa tiež. Môžme ísť na prechádzku." potichu povedal Gunther. Pandis len súhlasila a išli spolu po kamennom chodníku. Po pár minútach si Gunther všimol robotov, ktoré mali hlavu ako semafory. "To sú tie zabijácke semafory o ktorých mi hovoril jeden týpek. Rýchlo ich zabime!" zvolal Gunther a zobral si panvicu. Pandis si tiež vytasila meče a pozerala sa na zabijacke semafory. Bolo ich presne desať. Gunther sa vrhol na prvého a tresol mu panvicou do hlavy až tak, že sa rozletela na kúsky ako sushi. Z tých robotov niekto zakričal po nemecky:"Töte mich!". Bol to celkom malý robot a vrhol sa na Gunthera. Gunther sa otočil, tresol mu panvicou do kolien a jeho nohy sa rozsekali. Potom ten malý robot sa snažil dostať rukami preč, ale Pandis sa rýchlo rozbehla a sekla doňho svojim mečom tak, že už bol nefunkčný ako pštros s hlavou v piesku. Ostalo osem robotov. Dvaja sa rozbehli na Pandis rýchlosťou dvadsať kilometrov za hodinu a vyskočili. Ked už išli dole k zemi, tak Pandis im do hrude bodla jej meče. Daľší dva len tak stáli akokeby boli AFK. Pandis na každého z nich ukázala rukou a ich telá sa začali roztápať v ohni. Poslední dvaja začínali utekať, tak ich predbehla a rozsekala ich presne na polovice. Potom Gunther odhodil panvicu a prehovoril:"Fajn, tak teraz sa o to postarajú bágre.". "Síce sú to roboti ale neboli to Nokie." povedala Pandis a išla na námestie, kde by sa mal zdržovať vlkodlak. Námestie bolo celkom veľké a všade boli lavičky, kde by sa dalo sadnúť. V strede bola fontána ale vtedy nefungovala a skoro každá druhá budova bola obchod. Všetky budovy boli biele a mali iné strechy. Na jednej z nich stál práve vlkodlak Quentin Wolvenero. Videla, ako číta noviny a číha na svoje nové obete. Už sa blížil večer. Pandis k nemu prišla a spýtala sa ho:"Vy ste ten Quentin Wolvenero?". "Ano, som Quentin Wolvenero. Rád sa tu zdržiavam a čítam si noviny v tomto peknom námestí." odpovedal Quentin. Quentin sa pozrel na hodiny a vedel, že má hned utekať. Zdvihol sa, otočil sa k blízkemu lesu a utekal. Pandis za ním utekala tiež. Preskakovala prekážky, bežala ako o život len pre to, aby dobehla Quentina. Quentin sa zastavil v lese. Boli v ňom stromy ihličnaté aj listnaté. Niekde boli kríky, za ktoré by sa mohol schovať každý človek. Quentin si zobral meč a otočil sa ku Pandis. Tá tiež vytasila jej meče. "Za pár minút ma uvidíš v plnej kráse. Zatiaľ si môžem užiť svoje schopnosti s mečom proti tebe." prehovoril Quentin a usmial sa. Pandis mu prekazila radosť s vetou:"Síce si vlkodlak, ale mňa nevystrašíš." a rozbehla sa na Quentina. Quentin odblokoval jej útok ale Pandis ho skúsila švihúť zľava a on to neodblokoval. Potom mu zapálila jeho klobúk, ktorý on rád nosil. Quentin ho odhodil preč a zaútočil veľkým švihom z hora. Pandis skrížila meče a kopla ho tak, že sa odrazil k blízkemu stromu. Už vyšiel mesiac a Quentin sa postavil, prišiel do stredu a otvoril oči. Jeho oči sa vtedy zmenili na vlkodlačie so žltou farbou. Jeho telo sa začínalo transformovať. Jeho telo bolo väčšie ale o moc nie silnejšie. Ked sa už premenil, tak na celý les bolo počuť veľmi hlasné vlčie zavytie. Vlkodlak sa pozrel na Pandis a skúšal ju zabiť svojimi pazúrmi ostrými ako nože. Pandis sa každému útoku vyhla. Rozhodla sa, že mu zasadí dokončujúcu ranu ohnivím mečom. Vyskočila a vlkodlak ju škrabol po ľavej strane ale Pandis mu potom jeho ruku rozsekala. Odstúpila od neho pár krokov, siahla na čepeľ meča a čepeľ sa rozholela ako pochodeň. Vlkodlak sa pozrel na čepeľ a vedel, že to bude jeho smrť. Pandis sa len usmiala a rozbehla sa. Ked sa približovala, tak švihala vlkodlaka na marné kúsky. Ked už bol vlkodlak mrtvy, tak odišla. Zastavila sa pri svojej motorke, ktorú naštartovala. Motor sa rozbiehal a Pandis odišla naspäť do New Creepu. Ked došla k metru, tak motorku zastavila a zaparkovala ju ku vchodu. Otovrili sa dvere a do nich vošla. Pandis prišla hned ku tronu Micky. Micka sa na ňu pozerala a povedala:"Vypadá to, že vlkodlak je už zničený a máš novú jazvu.". "Máte pravdu. Síce som ho zabila, ale neušla som sa bez jazvy." odpovedala s úsmevom Pandis a išla do tréningovej miestnosti.
Pokračovanie nabudúce. #SorryJako !
No, a už sme zasa na konci môjho shizpostu
Daľšie dieli budú vychádzať v každú stredu. Nezabudni to ohodnotiť nejakým hodnotením.
Do daľšieho dielu zatiaľ Skyečus!
#ViacBoja ![/b]
Ak si nečítal/a predošlý diel - https://craftmania.cz/tema/city-of-creepypastas-x.24195/
Už nebudem zdržovať a môžeš čítať môj výplod fantázie xdlol
City of Creepypastas XI.
Celkom normálny deň v New Creepe. Pandis, Ben aj Henry spolu trénujú a zlepšujú svoje bojové techniky.
"Môžeš mi prosím povedať, prečo si sa skoro nechala zabiť?" spýtal sa Henry Pandis. Pandis sa len usmiala a odpovedala:"Bud rád, že som živá a zdravá. Spravila som to preto, lebo som vedela, že to Micka neodblokuje.". "Ale ako si nemohla zomrieť?" spýtal sa Ben zvedavo. "To neviem. Keby som to vedela, tak poviem." odpovedala Pandis. V tom sa ozvala Olyfa:"Hej, vy traja! Podte ku Micke.". Nezostalo im nič iné, ako ísť ku Micke do jej taktickej miestnosti. Ked tam došli, tak uvideli Micku hned s jedným papierom. Micka sa nich pozrela, Položila papier s obrázkom a hovorila:"Jeden z vás pôjde do jedného menšieho mestečka. To mestečo sa volá Tyra's Hell. Dôvod, prečo tam jeden z vás povie je, že tam niekde sídli vlkodlak, ktorý vypadá ako na obrázku.". Pandis, Ben a Henry sa pozreli na ten obrázok vlkodlaka. Bol čierny a pri ušiach mal malé bielé pásiky. Oči mal dožlta a z nich bola vidieť tá zúrivosť, aj ked je to na obrázku. "Nedokážem si predstaviť, akú silu bude mať." povedala si Pandis a zasa sa kukla na Micku. Ben sa usmial a povedal:"Vypadá to tak, že niekto z nás pôjde do mestečka, v ktorom som ja s Pandis vyrastal.". "Ja som vyrastával tu, ale svoju silu som odhalil nedávno." prehovoril Henry s poloúsmevom. V tom Micka prerušila ich rozhovor:"Mimochodom, vaše zbrane majú v čepeli striebro, takže boj s vlkodlakom by nebol až tak hrozný a vlkodlak sa vo dne nachádza v mestečku. Jeho meno je Quentin Wolvenero a rád nosí kabáty po stehná a klobúk.". Pandis, Ben aj Henry sa rozhodli, že si o tom kto pôjde rozhodne hra "Kameň papier nožnice". Padlo to na Pandis. "Fajn. Dúfam, dostane čo preto lebo smrť môže všetkých očakávať." povedala Pandis a hned si zobrala strieborné náboje do pištôľ. Ked už bola pripravená, tak išla von a začala štartovať motorku. Svetlá motorky sa rozsvietili ako vianočný stromček. Pandis sa najprv kukla na riadidlá motorky potom pred seba a vyštartovala s motorkou. V štvrtine cesty musela zastaviť, lebo prichádzal vlak a závory boli dole. Zatiaľ sa Pandis rozhliadala okolo a videla len jeden malý les. Boli v ňom samé ihličnaté stromy. Už videla ako sa závory otvárajú a posledné vagony odchádzajú. Motorka už bola trochu rýchlejšia ako na začiatku cesty. Ako Pandis išla na motorke, okolo nej išlo auto rýchlosťou blesku a hučal v ňom song od Skútra Zadara. "Ten cancer ešte fičí? Radšej si kuknem bf-109tky ako ten desný song." pomyslela si v hlave a zrýchlila. Už bola skoro v mestečku, ale napravo si všimla troch lúpežníkov, ktorý mali pri sebe veľa zbraní. Rýchlo zaparkovala motorku ku kríku a rozhodla sa, že ich zabije zo zadu. Išla rýchlo, aby ju nespatrili ale lúpežníci si iba všímali cestu pred sebou. Pandis sa približovala k prvému a zlomila mu väzy. Jeho pád bol hlučný a lúpežníci sa pozreli za seba. Pandis sa len usmiala a vytasila jeden z jej mečov a čakala, čo sa stane dalej. Jeden z nich zobral baseballovú pálku a z nej sa vytvorila dýka. Vrhol sa na ňu s veľmi hlasným výkrikom a začali šermovať o život. Pandis s každým švihom ustupovala pomalými krokmi. Lúpežník sa snažil vraziť ranu, ale Pandis vyskočila na čepeľ jeho dýky,rozsekala mu hlavu a urobila salto vzad s podareným dopadom na nohy. Posledný lúpežník chcel už utiecť, ale ona mu zapálila výbušninu, ktorá mu trčala z batohu. Ked výbušnina vybuchla, tak z lúpežníka ostali len malé kúsky jeho ruky. Pandis sa rýchlo dostala k motorke a naštartovala ju. Rýchlosť motorky bola rýchlejšia než gepard na krátku vzdialenosť. Už sa dostávala k mestečku a uvidela jeho billboard s textom "Vítajte v Tyra's Hell. Neštvite nás inak vam dá niekto peklo!" a s nejakou ženou, ktorá mala pri sebe pušku. "Ešte že si pamätám kde som to bývala. Sestra bude určite prekvapená, že ma vidí po nejakých tých rokoch." pomyslela si Pandis a išla. Práve zastavila pred domom, ktorý má bielé steny ako sneh a strechu červenú ako krv. Vypla motor motorky a zaklopala na dvere. Dvere sa otvorili a z nich vyšla jej sestra Lilith. "Pandis, si to vážne ty?" prekvapene sa spýtala Lilith. Pandis sa len usmiala a odpovedala:"Koho si očakávala? Trpaslíka z Hrobu?". "No pod dalej. Dlho som ťa nevidela." povedala Lilith a išla dnu. Išla s ňou aj Pandis a zastavili sa v obývcej izbe. Sadli si na hnedé kožené gauče.Lilith sa zase spýtala:"Tá tvoja jazva na nose. Odkiaľ ju máš?". "To vieš, som sa šmykla a spadla som." odpovedala Pandis. V tom si všimla na stene vysiace nejaké meče, ktoré boli zasunuté v kožených puzdrách. Spýtala sa Pandis s pohľadom na meče:"Nepamätám si, že tu tie meče niekedy viseli. Odkiaľ sú.". Lilith sa zľakla a priznala sa:"Priznávam sa. Som Phantom a som tam nejakých tých päť mesiacov. A tie meče sú moje.". "Počkať, čo? Ja som tiež Phantom. Ako sa ti tam podarilo dostať?" spýtala sa Pandis. Lilith si povzdychla a povedala:"To nechaj plávať. Aj tak nemôžem uveriť, že vlkodlaci neexistujú iba v knihách.". V tom si obidve všimli, že už je noc. "Dneska sa ten vlkodlak určite neobjaví." prehovorila Lilith. Práve Pandis si prezerala kalendár a uvidela, že spln bude zajtra. Odložila ho a povedala:"No super. Spln bude zajtra a ja som sa tak tešila, že toho vlčiaka dneská uvidím.". Potom sa obidve na seba pozreli ako na nejakú príšeru a zasmiali sa. "Môžeš prespať vo svojej starej izbe´. Je to tam tak ako si to nechala." povedala Lilith a usmiala sa. Pandis vstala, podakovala sa a išla spať do svojej stared izby.
Na druhý deňsa Pandis zobudila skôršie ako Lilith. Potichu otvorila dvere a išla von. Ako sa Pandis prechádzala tak našla psa. Bol celý biely so špicatými ušami a bol jej veľký tak po kolená. Pes prehovoril:"Baf, ahoj. Volám sa Gunther.". Pandis sa zľakla a pozrela sa na psa ešte raz a povedala:"Ahoj Gunther. Ja som Pandis. Teší ma". "To mňa tiež. Môžme ísť na prechádzku." potichu povedal Gunther. Pandis len súhlasila a išli spolu po kamennom chodníku. Po pár minútach si Gunther všimol robotov, ktoré mali hlavu ako semafory. "To sú tie zabijácke semafory o ktorých mi hovoril jeden týpek. Rýchlo ich zabime!" zvolal Gunther a zobral si panvicu. Pandis si tiež vytasila meče a pozerala sa na zabijacke semafory. Bolo ich presne desať. Gunther sa vrhol na prvého a tresol mu panvicou do hlavy až tak, že sa rozletela na kúsky ako sushi. Z tých robotov niekto zakričal po nemecky:"Töte mich!". Bol to celkom malý robot a vrhol sa na Gunthera. Gunther sa otočil, tresol mu panvicou do kolien a jeho nohy sa rozsekali. Potom ten malý robot sa snažil dostať rukami preč, ale Pandis sa rýchlo rozbehla a sekla doňho svojim mečom tak, že už bol nefunkčný ako pštros s hlavou v piesku. Ostalo osem robotov. Dvaja sa rozbehli na Pandis rýchlosťou dvadsať kilometrov za hodinu a vyskočili. Ked už išli dole k zemi, tak Pandis im do hrude bodla jej meče. Daľší dva len tak stáli akokeby boli AFK. Pandis na každého z nich ukázala rukou a ich telá sa začali roztápať v ohni. Poslední dvaja začínali utekať, tak ich predbehla a rozsekala ich presne na polovice. Potom Gunther odhodil panvicu a prehovoril:"Fajn, tak teraz sa o to postarajú bágre.". "Síce sú to roboti ale neboli to Nokie." povedala Pandis a išla na námestie, kde by sa mal zdržovať vlkodlak. Námestie bolo celkom veľké a všade boli lavičky, kde by sa dalo sadnúť. V strede bola fontána ale vtedy nefungovala a skoro každá druhá budova bola obchod. Všetky budovy boli biele a mali iné strechy. Na jednej z nich stál práve vlkodlak Quentin Wolvenero. Videla, ako číta noviny a číha na svoje nové obete. Už sa blížil večer. Pandis k nemu prišla a spýtala sa ho:"Vy ste ten Quentin Wolvenero?". "Ano, som Quentin Wolvenero. Rád sa tu zdržiavam a čítam si noviny v tomto peknom námestí." odpovedal Quentin. Quentin sa pozrel na hodiny a vedel, že má hned utekať. Zdvihol sa, otočil sa k blízkemu lesu a utekal. Pandis za ním utekala tiež. Preskakovala prekážky, bežala ako o život len pre to, aby dobehla Quentina. Quentin sa zastavil v lese. Boli v ňom stromy ihličnaté aj listnaté. Niekde boli kríky, za ktoré by sa mohol schovať každý človek. Quentin si zobral meč a otočil sa ku Pandis. Tá tiež vytasila jej meče. "Za pár minút ma uvidíš v plnej kráse. Zatiaľ si môžem užiť svoje schopnosti s mečom proti tebe." prehovoril Quentin a usmial sa. Pandis mu prekazila radosť s vetou:"Síce si vlkodlak, ale mňa nevystrašíš." a rozbehla sa na Quentina. Quentin odblokoval jej útok ale Pandis ho skúsila švihúť zľava a on to neodblokoval. Potom mu zapálila jeho klobúk, ktorý on rád nosil. Quentin ho odhodil preč a zaútočil veľkým švihom z hora. Pandis skrížila meče a kopla ho tak, že sa odrazil k blízkemu stromu. Už vyšiel mesiac a Quentin sa postavil, prišiel do stredu a otvoril oči. Jeho oči sa vtedy zmenili na vlkodlačie so žltou farbou. Jeho telo sa začínalo transformovať. Jeho telo bolo väčšie ale o moc nie silnejšie. Ked sa už premenil, tak na celý les bolo počuť veľmi hlasné vlčie zavytie. Vlkodlak sa pozrel na Pandis a skúšal ju zabiť svojimi pazúrmi ostrými ako nože. Pandis sa každému útoku vyhla. Rozhodla sa, že mu zasadí dokončujúcu ranu ohnivím mečom. Vyskočila a vlkodlak ju škrabol po ľavej strane ale Pandis mu potom jeho ruku rozsekala. Odstúpila od neho pár krokov, siahla na čepeľ meča a čepeľ sa rozholela ako pochodeň. Vlkodlak sa pozrel na čepeľ a vedel, že to bude jeho smrť. Pandis sa len usmiala a rozbehla sa. Ked sa približovala, tak švihala vlkodlaka na marné kúsky. Ked už bol vlkodlak mrtvy, tak odišla. Zastavila sa pri svojej motorke, ktorú naštartovala. Motor sa rozbiehal a Pandis odišla naspäť do New Creepu. Ked došla k metru, tak motorku zastavila a zaparkovala ju ku vchodu. Otovrili sa dvere a do nich vošla. Pandis prišla hned ku tronu Micky. Micka sa na ňu pozerala a povedala:"Vypadá to, že vlkodlak je už zničený a máš novú jazvu.". "Máte pravdu. Síce som ho zabila, ale neušla som sa bez jazvy." odpovedala s úsmevom Pandis a išla do tréningovej miestnosti.
Pokračovanie nabudúce. #SorryJako !
No, a už sme zasa na konci môjho shizpostu
Daľšie dieli budú vychádzať v každú stredu. Nezabudni to ohodnotiť nejakým hodnotením.Do daľšieho dielu zatiaľ Skyečus!
#ViacBoja !
[/b]
