micik10
Kráľovná Narnie :*
Čaute! Opäť som to ja, ale dnes sa nebudeme baviť o anime, ale o Narnii! Podarilo sa mi niečo napísať, na veľké naliehanie Pandis 
D) a aj keď to chvíľu trvalo, je to tu!
Užite si to :3
"Prečo ten prekliaty drak musí byť tak vysoko v horách?" hovorila Micka, pričom sa snažila, aby nebolo vidno, že jej drkocú zuby. Celá sa triasla. Ako inak, keď sa práve
teraz nachádzali pod najvyššou horou Narnie - Ice fall. Volala sa tak preto, lebo keď ste spadli z väčšej výšky, tak než ste dopadli na zem, zamrzli ste počas pádu.
*Nemám záujem tu spadnúť* pomyslela si Micka kým sa pozerala na vrchy pred sebou.
Boli tu už dva dni a plánovali, ako porazia draka. Bolo to celkom komplikované, lebo nevedeli, aký je ten drak veľký a aký je silný. "Draci sú jedni z najsilnejších
magických stvorení na svete." povedala jej pred cestou jedna bosorka. A bola to pravda. Micka čítala mnoho kníh o veľkých výpravách na drakov a len pár z nich sa skončilo
úspešne. To bol ďalší dôvod jej obáv.
Prišiel za ňou jeden z kapitánov. Poklonil sa a povedal: "Pani moja, naši zvedi nevideli zatiaľ žiadneho draka. Hovoria, že to nemôže byť možné. Keby tu bol, tak by ho vraj
videli. Aspoň to tvrdia." Micka už chcela niečo povedať, ale v tom sa ozval známy hlas: "Nevideli by ho, ani keby by ho mali pred nosom. Keď drak nechce byť videný, tak nie je."
Pandis práve prišla z pravidelnej obchôdzky okolia. Micka jej hovorila, že na to majú zvedov, ale Pandis bola tvrdohlavá a chcela to robiť sama. Tak jej to Micka dovolila (aj
tak nezáležalo, či by jej to dovolila, Pandis by tam chodila tak či tak). Micka sa zamyslela: "Tak ako ho máme potom poraziť, keď ho nevidíme?" Pandis sa tajomne usmiala (aspoň
si to Micka myslela): "Veď on sa raz ukáže." *By ma zaujímalo, kedy bude to "raz"* podráždene si pomyslela Micka.
****************************************************************************************
"DRAAAAAK!!" ozvalo sa celou horou.
Micka sa mykla a hneď sa zobudila. Schytila svoj kabát, meč a vybehla zo stanu. Najradšej by sa posilnila nejakou kávou a umyla si tvár ľadovou vodou (tej tu bolo dosť),
ale na to vôbec nebol čas. Kroky mala ešte neisté, veď čo očakávať od človeka, ktorý ešte pred minútou spal ako zabitý. Okolie bolo trochu rozmazané, ale dokázala rozpoznať
postavu Pandis, ako sa blíži k nej. "Pani moja, drak na severo-západe!" a následne ukázala ten smer. Micka sa otočila a neverila vlastným očiam. Pred ňou bol obrovský
modrý fľak, z ktorého sa po pár zažmurkaní stal obrovský modrý drak. Keď sa pozrela poriadne, uvidela, že jeho koža je vlastne ľad. Mohol mať aspoň 30 stôp na výšku a
na šírku aspoň 25. Na konci chvostu mal ľadové tŕne, ktoré sa tiahli až po hlavu. Jeho pazúry na nohách mohli byť ostrejšie ako meče najlepších kováčov. Celý bol azúrový,
okrem predku, ten bol nevädzovomodrý. Oči sa upierali na vojakov pred sebou. Boli úzke, plné zúrivosti. Akoby povedala jedna z dvoraniek, ktoré sa v tom vyznali, oči boli
niečo medzi námorníckou modrou, okraje sa podobali na indigovú a stred, okolo zreničky bol nebeský modrý. Micka by jednoducho povedala, že sú modré pretože na toto NEBOL ČAS!
Micka začala hneď vydávať rozkazy. "Pripraviť katapulty! Mágovia ohňa, zapálte skaly! A tiež sa pokúste zapáliť okolie draka alebo jeho samotného! Vojaci zobetre svoje zbrane!
Začnite sa držať nášho plánu! Do každej skupinky nech ide jeden ohnivý mág a dva katapulty! Obkľúčte draka! Každý viete, čo robiť?! Dúfam, že áno, inak tu dnes zomriete!
Do toho! Za Narniu!"
Plán zatiaľ vychádzal. Spočíval v tom, že vojaci obkľúčia draka, pričom v každej skupine budú dva katapulty a jeden ohnivý mág. Tí mali zapaľovať skaly a pokúsiť sa zapáliť aj draka.
Potom tu bola ďalšia skupina, ktorá bola na vrchole jednoho kopca. Títo zasa mali tých najlepších lukostrelcov s ohnivými šípmi. Neboli to normálne šípy. Boli železné.
A taktiež to neboli normálne luky. Boli vylepšené. Mali sa triafať drakovi do očí, do krídiel, aby neuletel, do miest, kde by mali byť životno-dôležité orgány a hlavne -
do srdca. Micka toto všetko pozorovala z diaľky a pripravovala sa na ďalšiu časť plánu. Ona, Pandis, hlavný generál a niekoľko ďalších elitných bojovníkov.
Táto časť bola kľúčová, lebo tu išlo o dorazenie draka. Micka s Pandis vyvolajú veľkú ohnivú guľu, nasmerujú ju na srdce a to by malo draka zabiť. Problém bol v tom, že
ich drak nesmie vidieť, inak by mohol guľu jednoducho odraziť. To by neskončilo dobre. Preto išli s takou malou skupinkou. Aj keď ostatní boli zbytoční. Toto mohli urobiť
len Pandis a Micka.
*****************************************************************************************
Ako tak postupovali, sledovali čo sa zatiaľ deje dole. Videli pár zranených, bohužaľ aj pár mŕtvych, ale inak išlo všetko podľa plánu. Do vrcholku im ostávalo ešte pár
kilometrov do kopca. Nebolo to až tak ďaleko, ako cesta bola strmá, takmer nepriechodná a celé čerešničkou na torte bol ľad a chlad. Preto im to trvalo dlšie. Ale
museli si pohnúť. Inak to nestihnú.
O pár chvíľ...
"Konečne." jednoducho povedala Micka, keď tam došli. Nemohla to zvolať, lebo draci mali dobrý sluch a mohol by ju začuť. Preto všetko pre istotu šepkali, alebo nerozprávali
vôbec. Ako napríklad Pandis. Tá mlčala celú cestu. Micka sa kvôli tomu cítila neprijímne. Teraz však zázrakom Pandis prehovorila: "Myslím, že by sme mali začať."
Tak postúpili až na okraj výbežku. Bolo ticho. Sústredili svoje sily na jeden bod a začali. Micka zdvihla ruky vpred, Pandis takisto. Pred ich rukami sa začali formovať
malé svetelné body, ktoré im ohriali prsty. Postupne sa zväčšovali. Ľad okolo sa začal topiť. Okolo sa spustila menšia lavína. Naraz sa dva body spojili do jedného veľkého.
Vyzeralo to ako zmenšené Slnko. Keď to bolo hotové, Pandis aj Micka sa zhlboka nadýchli. Namierili na srdce. Hlavný generál a ostatní bojovaci zadržali dych. Okolie bolo
tichšie ako ticho. A potom sa to stalo.
Keď už guľa letela smerom na draka, drak obrátil hlavu presne na nich. Guľa bola od neho vzdialená už len pár stôp. Drak sa nadýchol, jeho hrudník začal modrať a svietiť a
naraz sa krajinou ozval obrovský rev. Micke stuhla krv v žilách. Drak na nich práve poslal jeho ľadový oheň. Nie presne na nich - na tú guľu. Pokiaľ ju to zničí, plán stroskotal.
Jeho oheň sa stretol s guľou. Okolie naraz osvietil výbuch. Micka nič nevidela ani nepočula. Potom už len stratila zem pod nohami.
*****************************************************************************************
Mala šťastie, že v bezvedomí bola naozaj len chvíľku. Keby bola o niečo dlhšie, asi by skončila zlisovaná na zemi. Okolo padali samé kamene, bola tam kopa prachu a zeminy a
ledva dovidela na vlastné nohy. Netušila kde je. Ale aspoň vedela, čo sa stalo. Tento plán zlyhal. *Do Aslana!* zanadávala v mysli. Mala chuť zvriesknuť všetky nadávky
sveta. Musela však zachovať chladnú hlavu. Bolo to ťažké, hlavne keď ich hlavný plán nevyšiel, ale bez chladnej hlavy by urobila nejakú hlúposť a prehra by bola istá.
Takže ako prvé musela zistiť, kde sa, do Aslana, nachádza.
Postavila sa na nohy. Bolo to trochu náročné, lebo bola celá dobitá a dolámaná. Rozhliadla sa okolo seba a zistila, že je niekde pod výbežkom. Smola bola, že pred ňou
aj vedľa nej boli hory snehu a za ňou bola naozajstná hora. Mala šťastie, že neuviazla niekde pod tým snehom. Takto však nevidela čo sa deje na bojisku. Počula nejaké výkriky,
ale žiadny rev draka, čo ju znervózňovalo. Musela zistiť, čo sa deje. Začala opäť vyvolávať oheň. Bola síce slabá, ale dokázala ho vyvolať. O minútu na to bolo všade veľa
vody. Podarilo sa jej zistiť, čo sa deje.
Drak napol ležal a napol stál. Celé pravé krídlo bolo fuč. Namiesto neho bolo veľmi veľa krvi. S krídlom mu to odbuchlo aj pravú prednú nohu a kúsok tej zadnej. Zaujímavé
bolo, že vôbec vládal niečo robiť. Vojaci naňho útočili hlava-nehlava. Micke sa to nezdalo rozumné. Čo keď sa naňho vrhnú všetci a on práve v tú chvíľu vrhne nejaké mocné
kúzlo? Potom by celé snaženie bolo zbytočné. Mickina myseľ pracovala na plné obrátky. Musela niečo znova vymyslieť. Niečo, čo toho zmrznutého draka zabije. Mohli by opäť
vyvolať nejakú ohnivú bombu. Netušila, kde je Pandis, ale asi by to dokázali aj bez nej. Bolo tam veľa ohnivých mágov. Keby sa všetci spojili, museli by to dokázať. Ale
ako to zariadiť? Ohniví mágovia boli ako utrhnutí z reťaze a Micka bola ďaleko od nich. Potom ju to napadlo. *Načo sa učím telepatiu há?* Keby sa so všetkými ohnivými mágmi
spojila telepaticky, mohla by im povedať rozkazy a bolo by. *Treba to skúsiť* pomyslela si. Sústredila sa svoj cieľ. Aby bola sústredená, sadla si a rukami si chytila hlavu.
Uvidela myseľ keždého jedného človeka v okolí. Vyhľadala tých s mágiou a pomyslela si, čo sa im zároveň objavilo v mysli: "Všetci ohniví mágovia, teraz dobre počúvajte.
Sústreďte svoje mysle a vytvorte ohnivé bomby, ktoré vrhnete na toho prekliatého draka. VŠETCI MIERTE NA SRDCE!" Poslednú vetu pre istotu povedala s dôrazom, aby to všetkým bolo jasné.
Hneď, ako to dopovedala, sa mágovia začali diviť, zvedavo sa obzerali okolo seba, aby zistili, kto to povedal. Na toto nemali čas, tak to Micka rýchlo vyriešila: "POVEDALA
SOM ROBTE!!" Vtedy sa zľakli a začali vytvárať ohnivé kruhy. Micka začala tiež, ale teraz to bolo ťažšie, takže jej výtvor sa ani nemohol porovnávať s tým, čo vytvorili predtým.
Drak sa medzitým bránil pred nekonečnými útokmi vojakov a lučišníkov. Šípy boli mierené na otvorené rany, pretože nebola šanca preraziť s obyčajným šípom dračiu kožu.
Keďže bol drak zamestnaný, nevšimol si, že sa niečo plánuje. To bola pre Micku obrovská výhoda. Ohnivú silu namierila na srdce, modliac sa, aby sa to podarilo. Ďalší
neúspech si nemohli dovoliť. Mágovia by boli priveľmi vyčerpaní a vojaci tiež majú svoje limity. Všetci sa plne sústredili na smer. "Tri..." začala Micka. Trochu sa jej triasli
prsty. "Dva..." počula len tlkot svojho srdca. "Jedna..." Nepočula nič. Sekunda naprostého ticha. "PÁĽ!!" zrevala ako najviac mohla. Tentoraz to zrevala naozaj.
******************************************************************************************
Ležala pod holým nebom. Pandis, ktorá vyzerala ako múmia, pretože dopadla na ostré skaly, potichu jedla. Ostatní vojaci buď oslavovali, alebo už spali, pretože sa opili
príliš rýchlo. Celým provizórnym táborom bol počuť hluk, spev a hudba.
Micka si užívala veselú náladu a zohrievala sa pri ohni. Pohmkávala si do rytmu hudby a pozorovala hviezdy. Nachvíľu strnula a zamyslela sa. Potom prehovorila: "Takže sú tam
ešte traja takýto prapodivní draci?" Pandis prestala jesť. "Hej." odpovedala jednoducho. Micka, ktorá sa medzitým posadila, unavene spadla naspäť na zem.
"Do Aslana." povedala s výrazom trpiacého človeka.
Tak to by bolo vše. Dúfam, že vás čítanie bavilo, že ste sa zabavili a dúfam, že sa uvidíme aj nabudúce!
Samozrejme, pokiaľ sa vám to páčilo, môžete tento geniálny (WARNING! EGOISTA ALERT!) príspevok označiť likom, cookie alebo víťazom
PS. Kto tu vystupoval?
@ItzzPandisMC
@micik10 (jaaa!)
Tak nabudúce!
D) a aj keď to chvíľu trvalo, je to tu!Užite si to :3
"Prečo ten prekliaty drak musí byť tak vysoko v horách?" hovorila Micka, pričom sa snažila, aby nebolo vidno, že jej drkocú zuby. Celá sa triasla. Ako inak, keď sa práve
teraz nachádzali pod najvyššou horou Narnie - Ice fall. Volala sa tak preto, lebo keď ste spadli z väčšej výšky, tak než ste dopadli na zem, zamrzli ste počas pádu.
*Nemám záujem tu spadnúť* pomyslela si Micka kým sa pozerala na vrchy pred sebou.
Boli tu už dva dni a plánovali, ako porazia draka. Bolo to celkom komplikované, lebo nevedeli, aký je ten drak veľký a aký je silný. "Draci sú jedni z najsilnejších
magických stvorení na svete." povedala jej pred cestou jedna bosorka. A bola to pravda. Micka čítala mnoho kníh o veľkých výpravách na drakov a len pár z nich sa skončilo
úspešne. To bol ďalší dôvod jej obáv.
Prišiel za ňou jeden z kapitánov. Poklonil sa a povedal: "Pani moja, naši zvedi nevideli zatiaľ žiadneho draka. Hovoria, že to nemôže byť možné. Keby tu bol, tak by ho vraj
videli. Aspoň to tvrdia." Micka už chcela niečo povedať, ale v tom sa ozval známy hlas: "Nevideli by ho, ani keby by ho mali pred nosom. Keď drak nechce byť videný, tak nie je."
Pandis práve prišla z pravidelnej obchôdzky okolia. Micka jej hovorila, že na to majú zvedov, ale Pandis bola tvrdohlavá a chcela to robiť sama. Tak jej to Micka dovolila (aj
tak nezáležalo, či by jej to dovolila, Pandis by tam chodila tak či tak). Micka sa zamyslela: "Tak ako ho máme potom poraziť, keď ho nevidíme?" Pandis sa tajomne usmiala (aspoň
si to Micka myslela): "Veď on sa raz ukáže." *By ma zaujímalo, kedy bude to "raz"* podráždene si pomyslela Micka.
****************************************************************************************
"DRAAAAAK!!" ozvalo sa celou horou.
Micka sa mykla a hneď sa zobudila. Schytila svoj kabát, meč a vybehla zo stanu. Najradšej by sa posilnila nejakou kávou a umyla si tvár ľadovou vodou (tej tu bolo dosť),
ale na to vôbec nebol čas. Kroky mala ešte neisté, veď čo očakávať od človeka, ktorý ešte pred minútou spal ako zabitý. Okolie bolo trochu rozmazané, ale dokázala rozpoznať
postavu Pandis, ako sa blíži k nej. "Pani moja, drak na severo-západe!" a následne ukázala ten smer. Micka sa otočila a neverila vlastným očiam. Pred ňou bol obrovský
modrý fľak, z ktorého sa po pár zažmurkaní stal obrovský modrý drak. Keď sa pozrela poriadne, uvidela, že jeho koža je vlastne ľad. Mohol mať aspoň 30 stôp na výšku a
na šírku aspoň 25. Na konci chvostu mal ľadové tŕne, ktoré sa tiahli až po hlavu. Jeho pazúry na nohách mohli byť ostrejšie ako meče najlepších kováčov. Celý bol azúrový,
okrem predku, ten bol nevädzovomodrý. Oči sa upierali na vojakov pred sebou. Boli úzke, plné zúrivosti. Akoby povedala jedna z dvoraniek, ktoré sa v tom vyznali, oči boli
niečo medzi námorníckou modrou, okraje sa podobali na indigovú a stred, okolo zreničky bol nebeský modrý. Micka by jednoducho povedala, že sú modré pretože na toto NEBOL ČAS!
Micka začala hneď vydávať rozkazy. "Pripraviť katapulty! Mágovia ohňa, zapálte skaly! A tiež sa pokúste zapáliť okolie draka alebo jeho samotného! Vojaci zobetre svoje zbrane!
Začnite sa držať nášho plánu! Do každej skupinky nech ide jeden ohnivý mág a dva katapulty! Obkľúčte draka! Každý viete, čo robiť?! Dúfam, že áno, inak tu dnes zomriete!
Do toho! Za Narniu!"
Plán zatiaľ vychádzal. Spočíval v tom, že vojaci obkľúčia draka, pričom v každej skupine budú dva katapulty a jeden ohnivý mág. Tí mali zapaľovať skaly a pokúsiť sa zapáliť aj draka.
Potom tu bola ďalšia skupina, ktorá bola na vrchole jednoho kopca. Títo zasa mali tých najlepších lukostrelcov s ohnivými šípmi. Neboli to normálne šípy. Boli železné.
A taktiež to neboli normálne luky. Boli vylepšené. Mali sa triafať drakovi do očí, do krídiel, aby neuletel, do miest, kde by mali byť životno-dôležité orgány a hlavne -
do srdca. Micka toto všetko pozorovala z diaľky a pripravovala sa na ďalšiu časť plánu. Ona, Pandis, hlavný generál a niekoľko ďalších elitných bojovníkov.
Táto časť bola kľúčová, lebo tu išlo o dorazenie draka. Micka s Pandis vyvolajú veľkú ohnivú guľu, nasmerujú ju na srdce a to by malo draka zabiť. Problém bol v tom, že
ich drak nesmie vidieť, inak by mohol guľu jednoducho odraziť. To by neskončilo dobre. Preto išli s takou malou skupinkou. Aj keď ostatní boli zbytoční. Toto mohli urobiť
len Pandis a Micka.
*****************************************************************************************
Ako tak postupovali, sledovali čo sa zatiaľ deje dole. Videli pár zranených, bohužaľ aj pár mŕtvych, ale inak išlo všetko podľa plánu. Do vrcholku im ostávalo ešte pár
kilometrov do kopca. Nebolo to až tak ďaleko, ako cesta bola strmá, takmer nepriechodná a celé čerešničkou na torte bol ľad a chlad. Preto im to trvalo dlšie. Ale
museli si pohnúť. Inak to nestihnú.
O pár chvíľ...
"Konečne." jednoducho povedala Micka, keď tam došli. Nemohla to zvolať, lebo draci mali dobrý sluch a mohol by ju začuť. Preto všetko pre istotu šepkali, alebo nerozprávali
vôbec. Ako napríklad Pandis. Tá mlčala celú cestu. Micka sa kvôli tomu cítila neprijímne. Teraz však zázrakom Pandis prehovorila: "Myslím, že by sme mali začať."
Tak postúpili až na okraj výbežku. Bolo ticho. Sústredili svoje sily na jeden bod a začali. Micka zdvihla ruky vpred, Pandis takisto. Pred ich rukami sa začali formovať
malé svetelné body, ktoré im ohriali prsty. Postupne sa zväčšovali. Ľad okolo sa začal topiť. Okolo sa spustila menšia lavína. Naraz sa dva body spojili do jedného veľkého.
Vyzeralo to ako zmenšené Slnko. Keď to bolo hotové, Pandis aj Micka sa zhlboka nadýchli. Namierili na srdce. Hlavný generál a ostatní bojovaci zadržali dych. Okolie bolo
tichšie ako ticho. A potom sa to stalo.
Keď už guľa letela smerom na draka, drak obrátil hlavu presne na nich. Guľa bola od neho vzdialená už len pár stôp. Drak sa nadýchol, jeho hrudník začal modrať a svietiť a
naraz sa krajinou ozval obrovský rev. Micke stuhla krv v žilách. Drak na nich práve poslal jeho ľadový oheň. Nie presne na nich - na tú guľu. Pokiaľ ju to zničí, plán stroskotal.
Jeho oheň sa stretol s guľou. Okolie naraz osvietil výbuch. Micka nič nevidela ani nepočula. Potom už len stratila zem pod nohami.
*****************************************************************************************
Mala šťastie, že v bezvedomí bola naozaj len chvíľku. Keby bola o niečo dlhšie, asi by skončila zlisovaná na zemi. Okolo padali samé kamene, bola tam kopa prachu a zeminy a
ledva dovidela na vlastné nohy. Netušila kde je. Ale aspoň vedela, čo sa stalo. Tento plán zlyhal. *Do Aslana!* zanadávala v mysli. Mala chuť zvriesknuť všetky nadávky
sveta. Musela však zachovať chladnú hlavu. Bolo to ťažké, hlavne keď ich hlavný plán nevyšiel, ale bez chladnej hlavy by urobila nejakú hlúposť a prehra by bola istá.
Takže ako prvé musela zistiť, kde sa, do Aslana, nachádza.
Postavila sa na nohy. Bolo to trochu náročné, lebo bola celá dobitá a dolámaná. Rozhliadla sa okolo seba a zistila, že je niekde pod výbežkom. Smola bola, že pred ňou
aj vedľa nej boli hory snehu a za ňou bola naozajstná hora. Mala šťastie, že neuviazla niekde pod tým snehom. Takto však nevidela čo sa deje na bojisku. Počula nejaké výkriky,
ale žiadny rev draka, čo ju znervózňovalo. Musela zistiť, čo sa deje. Začala opäť vyvolávať oheň. Bola síce slabá, ale dokázala ho vyvolať. O minútu na to bolo všade veľa
vody. Podarilo sa jej zistiť, čo sa deje.
Drak napol ležal a napol stál. Celé pravé krídlo bolo fuč. Namiesto neho bolo veľmi veľa krvi. S krídlom mu to odbuchlo aj pravú prednú nohu a kúsok tej zadnej. Zaujímavé
bolo, že vôbec vládal niečo robiť. Vojaci naňho útočili hlava-nehlava. Micke sa to nezdalo rozumné. Čo keď sa naňho vrhnú všetci a on práve v tú chvíľu vrhne nejaké mocné
kúzlo? Potom by celé snaženie bolo zbytočné. Mickina myseľ pracovala na plné obrátky. Musela niečo znova vymyslieť. Niečo, čo toho zmrznutého draka zabije. Mohli by opäť
vyvolať nejakú ohnivú bombu. Netušila, kde je Pandis, ale asi by to dokázali aj bez nej. Bolo tam veľa ohnivých mágov. Keby sa všetci spojili, museli by to dokázať. Ale
ako to zariadiť? Ohniví mágovia boli ako utrhnutí z reťaze a Micka bola ďaleko od nich. Potom ju to napadlo. *Načo sa učím telepatiu há?* Keby sa so všetkými ohnivými mágmi
spojila telepaticky, mohla by im povedať rozkazy a bolo by. *Treba to skúsiť* pomyslela si. Sústredila sa svoj cieľ. Aby bola sústredená, sadla si a rukami si chytila hlavu.
Uvidela myseľ keždého jedného človeka v okolí. Vyhľadala tých s mágiou a pomyslela si, čo sa im zároveň objavilo v mysli: "Všetci ohniví mágovia, teraz dobre počúvajte.
Sústreďte svoje mysle a vytvorte ohnivé bomby, ktoré vrhnete na toho prekliatého draka. VŠETCI MIERTE NA SRDCE!" Poslednú vetu pre istotu povedala s dôrazom, aby to všetkým bolo jasné.
Hneď, ako to dopovedala, sa mágovia začali diviť, zvedavo sa obzerali okolo seba, aby zistili, kto to povedal. Na toto nemali čas, tak to Micka rýchlo vyriešila: "POVEDALA
SOM ROBTE!!" Vtedy sa zľakli a začali vytvárať ohnivé kruhy. Micka začala tiež, ale teraz to bolo ťažšie, takže jej výtvor sa ani nemohol porovnávať s tým, čo vytvorili predtým.
Drak sa medzitým bránil pred nekonečnými útokmi vojakov a lučišníkov. Šípy boli mierené na otvorené rany, pretože nebola šanca preraziť s obyčajným šípom dračiu kožu.
Keďže bol drak zamestnaný, nevšimol si, že sa niečo plánuje. To bola pre Micku obrovská výhoda. Ohnivú silu namierila na srdce, modliac sa, aby sa to podarilo. Ďalší
neúspech si nemohli dovoliť. Mágovia by boli priveľmi vyčerpaní a vojaci tiež majú svoje limity. Všetci sa plne sústredili na smer. "Tri..." začala Micka. Trochu sa jej triasli
prsty. "Dva..." počula len tlkot svojho srdca. "Jedna..." Nepočula nič. Sekunda naprostého ticha. "PÁĽ!!" zrevala ako najviac mohla. Tentoraz to zrevala naozaj.
******************************************************************************************
Ležala pod holým nebom. Pandis, ktorá vyzerala ako múmia, pretože dopadla na ostré skaly, potichu jedla. Ostatní vojaci buď oslavovali, alebo už spali, pretože sa opili
príliš rýchlo. Celým provizórnym táborom bol počuť hluk, spev a hudba.
Micka si užívala veselú náladu a zohrievala sa pri ohni. Pohmkávala si do rytmu hudby a pozorovala hviezdy. Nachvíľu strnula a zamyslela sa. Potom prehovorila: "Takže sú tam
ešte traja takýto prapodivní draci?" Pandis prestala jesť. "Hej." odpovedala jednoducho. Micka, ktorá sa medzitým posadila, unavene spadla naspäť na zem.
"Do Aslana." povedala s výrazom trpiacého človeka.
Tak to by bolo vše. Dúfam, že vás čítanie bavilo, že ste sa zabavili a dúfam, že sa uvidíme aj nabudúce!
Samozrejme, pokiaľ sa vám to páčilo, môžete tento geniálny (WARNING! EGOISTA ALERT!) príspevok označiť likom, cookie alebo víťazom
PS. Kto tu vystupoval?
@ItzzPandisMC
@micik10 (jaaa!)
Tak nabudúce!
