• Řešení problémů, diskuze a jiné problémy přesunuty na Discord
    Fórum již není tak aktivní jako dříve, a tak jsme přesunuli skoro veškerou aktivitu na náš Discord. Může se tedy stát, že zde nedostaneš odpověď a budeš zcela ignorován. Discord invite link: Odkaz
Status
Uzamknuto, nelze přidávat odpovědi.

Horzičkaaa :3

Velmi známý člen
HEY EVERYBODYYYY!
Zuzička is back (nezhebla som, môžete prestať oslavovať) a má tu pre vás príbeh! Je inšpirovaný Percym Jacksonom a mám ho aj po slovensky aj po anglicky (úprimne, v ajine je lepší) tažeee... Podme čítať!
Príbeh Arye Valdr
Na začiatku bola iba dievčaťom s vášňou pre kováčstvo a mechaniku, ale všetko sa zmenilo v jeden zimný večer. Pracovala v ich rodinnej vyhni na nedokončenom meči, keď vlčie zavytie prerušilo rytmický zvuk kladiva udierajúceho o železo. Arya pustila kliešte s ktorými držala čepeľ, schytila ešte jedno kladivo a pomaly sa otočila. Zazrela siluetu vyzerajúcu ako vlk, ale aký druh vlka je taký veľký ako pomenšia krava? Vlk na ňu naštvane zavrčal, oči mu krvilačne žiarili a zrazu sa začal premieňať, získavajúc tvar človeka so zriedkavými kúskami kožušiny. Vlčí muž bol oblečený v zdrapoch zvieracej kože a uškŕňal sa. “Ahoj, polokrvná. Som Tareon a prišiel som ťa zabiť.” “Počkať, čo? Polo-čo a vôbec, prečo by si ma chcel zabiť, ha?” Arya odpovedala, pozerajúc sa na vlčieho muža a uškŕňajúc sa tým najšialenejším spôsobom aký vedela – ale je celkom ťažké uškŕňať sa na divného vlčieho muža a netriasť sa pri predstave zo zjedenia. „Ha, na tom nezáleží... alebo áno? V každom prípade, ak niečo potrebuješ vedieť, tak potom by si mala vedieť, že jedenie osamelých polobohov je jeden z koníčkov nás lykantropov.“ odpovedal a premenil sa naspäť na vlka. ‘Toto je fakt divný spôsob ako zomrieť.’ pomyslela si Arya, ale ako sa vlk odrazil od zeme smerom k nej, rozohnala sa kladivami a uštedrila mu bolestivý zásah do tváre. Pristál na nohách a medzitým Arya rozmýšľala ako ho zabiť. ‘Počkať, nedajú sa vlkodlaci zabiť striebrom? Hej, ako v tej knihe… Myslím že len striebrom... Problém že je nemám nič strieborné… Vlastne, oheň odstrašuje divoké zvieratá takže…?’ Rozhodla sa za ‘fajn, musím to vyskúšať keďže mi nič iné nezostáva’ a kým sa Tareon pripravoval na ďalší skok, ona pozbierala všetku silu a vôľu a na jej dlani začali tancovať malé plamienky. Arya ich šťastne podporovala a keď jej horela celá ruka, rozbehla sa na vlka a tresla ho s kladivom v jej ľavej ruke. V tom momente pocítila príval sily a plamene mierumilovne tancujúce na jej koži zažiarili na moment, iskriac ako jej telo vzbĺklo. Tareon utekal, bojac sa plameňov, ale Arya bola rýchlejšia. Dotkla sa vlkodlakovho nosa a jej plamene vzplanuli ešte viac keď uväznili Tareona v ohnivej kupole. „Tak kto je tu mŕtvy teraz?“ uškrnula sa a plamene spálili vlka na prach ktorý pomaly zmizol. Zahasila oheň a zrazu sa na zemi zjavil list s ruksakom a veľkým plátom bronzu. Arya zdvihla list – fajn, bol to žiarivooranžový zvitok – a začala čítať.
Keď Arya dočítala list, po tvári jej prebehol úsmev. “To si píš že ho postavím.” povedala a vzhliadla k nebu. “Vďaka.” povedala mladá kováčka a pustila sa do práce.
Po týždni plnom ťažkej práce stála Arya pri jej projekte, hotovom a pripravenom na zapnutie. Keď stiahla dole plachtu, objavil sa robustný bronzový kôň. Podišla bližšie a otvorila koňov hrudný plát. Vnútri bolo množstvo spínačov a tlačítok. Arya posunula to najväčšie, zaklopila plát naspäť a postavila sa obďaleč. Oči mechanického koňa zažiarili červeným svetlom a premeriavali si Aryu. “Ahoj, Xavius.” povedala pokojne a podišla bližšie. Kôň zaerdžal a hýbal ušami hore a dole. “Fajn, fajn, určite.” usmiala sa Arya a podišla ku nákove o ktorú boli opreté jej sedlové brašny a ruksak. Xavius ju nasledoval a Arya pripla brašny na jeho chrbát ku tajným sponám skrytým za plátovaním, priviazala ruksak ku brašnám a vyliezla na konský chrbát. S posledným pohľadom si zapamätala svoj domov a akonáhle chytila oťaže, zapískala na Xaviusa. Bronzový kôň sa roztryskoval a keď preskočil plot, Arya sa skrčila, držiac jej hlavu blízko jeho krku a donútila ho zrýchliť ešte viac. Po chvíli sa dostali na cestu kde prekvapená Arya zistila že jej tátoš dokáže ľahko predbehnúť aj autá. Položila si hlavu na Xaviusove krčné pláty a opýtala sa ho: “Nenechaj ma spadnúť, okej? Kedy tam budeme?” “Zajtra ráno? Fajn.” A s týmito slovami na perách zaspala.
Arya sa zobudila, stále objímajúc Xaviusov krk. Boli na skoro prázdnej ceste a po ich ľavej strane ubiehal les. ‘Fíha, moje bronzové zlatíčko malo pravdu. teraz musím hľadať tú schránku.’ pomyslela si a keď sa poobzerala, skutočne ju zazrela. Zatiahla za Xaviusove oťaže a nasmerovala ho do lesa. Medzi stromami zažiarilo svetlo a keď sa dostali bližšie, rozoznala kamenný oblúk s machom za ktorým stáli stavby a veci spomenuté v liste. A potom sa začalo to najväčšie dobrodružstvo v jej živote.
The Story of Arya Valdr
At first, she was just an ordinary girl with passion for mechanics and metalworking, but everything changed on one winter evening. She was working in their family forge on an unfinished sword, when suddenly a loud howl broke the rhytmic sound of hammer hitting metal. Arya let go of pliers she was holding the blade with, grabbed another hammer and then turned slowly around. She saw a wolf-like silhouette, but what kind of a wolf is as big as a smaller cow? The wolf angrily growled on her, his eyes glowing brightly. Suddenly, its body began to morph, taking shape of a human, with occasional patches of fur. The wolf man was dressed in rags of animal hide and he was grinning. “Hello, half-blood. I am Tareon, and I came here to kill you.” “Wait, what? Half-what and why would you want to kill me, huh?” Arya responded, looking at the wolf man while grinning the most insane grin she could – but it’s quite hard to grin at a weird wolf guy and not shaking from the idea of being eaten. „Hah, that doesn’t matter… or does it? Anyways, if you need to know anything, then you should know that eating lonely demigods is our lycanthropes’ hobby.“ he said and morphed back to a wolf. ‘This is a really weird way to die.’ Arya thought, but as the wolf leapt at her, she swung her hammers and delivered him a painful hit into the face. He landed on his legs and in meanwhile, Arya was thinking how to defeat him. ‘Wait, can’t werewolves be killed with silver? Yeah, like in that book… Silver only, I guess... But I haven’t got anything silver… Actually, fire seems to repel wild animals, so wouldn’t it…?’ She decided for ‘yeah, need to try it out since I have no other option’ and while Tareon was preparing for next charge, she collected all her will and small flames started to dance on her palm. Arya happily supported the flames and when her whole hand was burning, she charged at the wolf and smashed him with hammer she held in left hand. All of sudden, she felt full of strength and the flames peacefully dancing on her skin burst out at a moment, sparkling as her body caught on fire. Tareon was retreating back, fearing the flames, but Arya was faster. She touched the werewolf’s face and her flames flickered when a sphere of fire trapped Tareon. „So who is the dead one now?“ she grinned and the flames burnt the cornered wolf to dust that slowly disappeared. She stopped the fire and letter with backpack and a big piece of bronze suddenly appeared on the ground. She grabbed the letter – well, it was a bright orange scroll – and started reading.
When Arya finished reading, a smirk came across her face. “You bet I will construct him.” she said and looked up to the sky. “Thank you.” the young blacksmith said and began working.
After a week full of hard work, Arya stood by the project, now finished and ready for turning on. When she pulled the cover off, a robust bronze horse appeared. She came closer and opened horse’s chest plating. Inside, there were a lot of switches and buttons. Arya moved the largest one, pressed plating back to its place and stepped aside. The mechanical horse’s eyes flickered with red light and began to look at Arya. “Hello, Xavius.” she said calmly and came closer. The horse neighed and moved its ears up and down. “Yeah, yeah, sure.” Arya smiled and walked to the anvil, where her backpack and saddle bags were located. Xavius followed her and Arya clipped saddle bags on his back with secret clips hidden behind plates. Then she tied the backpack to the saddle bags and climbed onto the horseback. With a last look, she remembered her home and after grabbing the reins, she whistled on Xavius. The bronze horse has started galloping and when he jumped over the fence, Arya lowered, holding her head close to his neck and made him speed up even more. After a while, they have ridden to a road, where surprised Arya discovered that her steed can easily keep pace with cars. She laid her head onto Xavius’ neck plating and told him: “Don’t let me fall off, okay? When will we be there?” she asked and Xavius neighed the answer. “Tomorrow morning? Fine.” And with these words, she fell asleep.
Arya woke up, still holding Xavius’ neck tightly. They were on an almost empty road and by their left side, there was a big forest. ‘Woah, my bronze sweetie was right. Now I have to watch out for the mentioned mailbox.’ she thought and when she looked around, she really saw the mailbox. She pulled Xavius’ reins tightly and rode into the forest on his back. She saw sunlight between the trees and when they got closer, she recognized a stone arch with moss, behind which stood buildings and things mentioned in the letter. And then the greatest journey in her life began.
Ha! Tak mi nechajte názory, dortíky, whatever... :D
 

Horzičkaaa :3

Velmi známý člen
A Spoiler v CZ nebude ? :emoji_sob:
veľa by si odo mňa chcel :emoji_smiley:

Bude aj pokračovanie ?
Myslím že hej :emoji_smiley:

Díky, ľudkovia, za všetky povzbudivé hodnotenia, Pandis tebe díky za dortík a... dávajte bacha, možno bude nová časť už čoskoro! :DDDDD (modlite sa ku Hefaistovi, Diovi, Aténe, Múzam a komukoľvek inému a možno tá časť bude už cez víkend)
 
Status
Uzamknuto, nelze přidávat odpovědi.
Top