ItzzPandisMC
i did surgery on watermelon
Po menšej ročnej pauzičke tu mám daľšiu krindžárnu. Horšie ako Bubeník a Princezná to byť nemôže. :kek:
Varovanie: Tento príbeh obsahuje množstvo nonsensu a hlavne Phuma.
Okay, podme na to
megaKek:
V minulom dieli ste videli: Nič :kek:
City of Creepypastas 17.
Slnko vychádza z vrchov, začína sa ráno ale nikto ešte nevstal okrem toho psa Gunthera, ktorý práve zavrčal na lietajúce vtáky. Všimol si, že obidve spia. „Super, tak teraz koho zobudiť bez toho, aby ma jedna z nich nezabila a neuvarila na večeru ázijským deťom.“ Rozmýšľal a rozumne vyberával, či má zobudiť Pandis alebo Horzku. Vyberal múdro, až kým jeho rozum nerozhodol, že zobudí Pandis. Pomaly ale isto k nej kráčal na špičkách,dotkol sa jej ramena a jemno s tým hýbol. Ona stále spala ako zabitá. Ked hybnutie jej ramena nevyšlo, tak mal v labke daľší nápad – skúsil jej trošku zavrčať do tváre. Skúšal to a hned vedel, že ju to prebudí. Pandis sa už pomaly ale isto prebúdzala, sadla si a povedala:“Dakujem za budík, Gunther. Bud rád, že si zobudil mňa ako prvú a nie tú „koňaciu hlavu“, ktorá by ti strčila jej šabľu do tvojho...“ radšej nepokračovala, lebo by mohla vystrašiť Gunthera. „TO SOM POČULA!“ zakričala Horzka pri vztávaní zo zeme a nasadzovaní helmy. „Čo konkrétne?“ spýtala sa Pandis a pozrela sa inde. „Tú vetu s tou Koňaciou Hlavou! Bud rada, že teraz idem hľadať svojho koňa. V inakšiom prípade by som z teba narobila pandí stejk.“ Odpovedala Horzka. Pandis sa radšej rýchlo postavila a povedala:“Včera, ked som hľadala nejaké miesto na táborák, tak som uvidela nejakého čierného koňa s okrídleným brnením a kdesi bola pri ňom kopija. Možno je to ten, ktorého hľadáš.“. „Tak na čo čakáme. Podme k tomu miestu, kde si ho videla, ak si to dobre pamätáš.“ Odpovedala Horzka a obidve sa vybrali na to miesto. Prešli malými aj veľkými skupinami stromov až kým nenašli Horzkinho koňa. Našťastie tam nikto nebol a nepokúšal sa ho ukradnúť. „Dakujem veľmi moc. Asi ti dlžím víno.“ Podakovala Horzka, odviazala koňa a nasadla naň. Pandis odpovedala:“Nemáš zač, rada som pomohla niekomu v núdzi.“. „Tak čo, radšej tu budeme postávať len tak pre srandu králikov alebo pôjdeme hľadať ten chrám, o ktorom si včera hovorila?“ spýtala sa Horzka a čaká na odpoved. Pandis rýchlo rozmýšľala a odpovedala: “Vyberám tú druhú možnosť. Ale radšej by som sa spýtala nejakých ľudí než len tak bez rozumu cestovať po svete a čakať na zázrak.“ A hned šli na cestu.
„Poznám dobré mestečko, kde by ti mohlo veľa ľudí dobre poradiť. Práve tam ideme.“ Povedala Horzka za jazdy a spomalila. „To som rada. A bola by som radšej, keby som necítila ten strašný dym. Radšej by som to skontrolovala.“ Odpovedala Pandis a hned hľadala zdroj dymu. Po pol minúte našla zdroj dymu a uvidela malé mestečko horieť do tla. Horzka prišla o dve sekundy neskôr,pozrela sa na horiace mestečko a povedala: “A sakra! To malo byť to mestečko, o ktorom som hovorila ale... už není.“. „Neboj, niektorí ľudia možno utiekli predtým, ako to niekto spálil.“ Odvetila Pandis „Podme kým niekto nepríde a neobviní nás z toho.“. A bystrým krokom odišli od spáleného mestečka. Boli už len hodinu na ceste a Pandis počula zvuk blížiacého tanku, ktorý sa práve rútil. „POZOR!“ zakričala Pandis na Horzku a hned ju naviedla mimo idúceho tanku. Pandis začala pozerať, kde tank ide a prečo šiel tak rýchlo a všimla si dvoch opitých ľudí, ktorý ten tank následovali a hned išla tých opilcov zastaviť. Z nejakého dôvodu sa aj tank zastavil. „Prepáčte mi, že som vás dvoch mala zastaviť ale prečo sakra naháňate tú vec akokeby vám patrila?“ spýtala sa Pandis. Jeden z opilcov odpovedal:“ N-n-no m-my sme sa chceli na tej vecič-čke iba povoziť. N-nechceli sme robiť problémy.“. „Tak prečo neodídete?“ spýtala sa Pandis. Druhý opilec jej odvetil:“Čo keby si radšej odišla môjmu nožíku, ktorý som práve vybral zo svojho vrecka alebo sa nožík dotkne tvojho hrdla.“ Pandis sa len divne pozrela, ukázala im ohnivú ruku a odpovedala:“Už meníte svoj názor?“. Opilcom nezostalo nič iné len utekať a schovať sa. Len čo opilcov nebolo, tak sa otvoril poklop tanku a z neho muž, ktorý nemal veľmi priateľskú uniformu náckovského tankistu. „Dakujem, že ste ma zbavili tých dvoch otravných opilcov. Moje meno je Inter a som „veľmi priateľský“ tankista.“ Ozval sa a zliezol zo svojho tanku. Pandis len odpovedala:“Teší ma ťa spoznať. Ja som Pandis a tá na tom čiernom koni je Horzka. Hľadáme opustený chrám, kde by sa malo niečo skrývať.“. Inter si upravil kabát a povedal:“Rád sa k vám pripojím. Niečo podobné a možno to isté hľadám aj ja.“. „To je super. Práve máme namierené do nejakého mesta.“ Odpovedala Pandis, pozrela sa na cestu pred nimi a všetci ihned vyrazili na cestu až kým nenarazili na mesto zvané „ElKolt“. Najprv sa všetci porozhliadli a chceli ísť do starej drevenej krčmy ale traja ľudia ich zastavili. „Kto ste došľaka vy?“ spýtal sa ich prvý s ružovými vlasmi. Pandis odpovedala: „Oh, my? My sme len parta ľudí s veľkým psom, ktorý si chcú užiť pitie.“ On sa len pozrel na nich s vražedným pohľadom a povedal výhražne: „Počuj, ja váš druh poznám, ty sprostý vrah. Vy a váš „Truthseeker“ vírus zabil moju ženu a deti spolu s polovicou populácie Europy a ja, Phum Ružovkastý vám to srdečne neodpúšťam!“. Pandis ho len schytyla za krk a povedala: „Tak počúvaj, ty Lúzer. Ja neviem o akom víruse to ty kecáš a ja určite nemám čas na to, aby som sa rozprávala s nejakou ružovou hlavou, takže sklapni inak ti zapálim celú tvár.“. Ostatný dvaja horníci zo strachu, že dostanú pár do nosa sa rýchlo rozutekali na všetký strany a Phum bol odhodený do oblohy ako kameň z praku. Potom všetci traja aj so psom vošli do krčmy, ktorá vyzerala zvonka ako malá drevená krčma, no zvnútra to bol veľký priestor, kde sa schádzali ľudia z celého mestečka a dávali si pivo aj menšie bitky. Pandis, Inter a Horzka si sadli k rohu krčmy a pozorovali miestnych ľudí. Potom sa Inter spýtal: „Pandis, dokážeš mi povedať tvoj príbeh? Som trochu zvedavý, prečo bol ten plameň na tvojej ruke?“ Pandis len odpovedala: „ Chceš to vedieť? Fajn. Bola som len normálne dievča, ked v tom ma nejaký Emo-psychopat dobodal na smrť ale ja som to s nejakým zázrakom prežila a potom som zistila, že som Phantom, bojovník ktorý má na práci loviť nejakých psychopatov a používame na to aj mágiu aj zbrane. Stačí?“. Interovi len sticha pokývol hlavou a Pandis si šla zistiť informácie o opustenom chráme. Pokusy o to, aby dostala aspoň maličkú stopu boly nezdarené až kým sa jej neprihovoril jeden bard. „Mám mapu k tomu chrámu, ktorý hľadáš. Len vám doporučujem aby ste išli najprv do Japonska, kedže tu majú z vás ľudia strach. A budte opatrný, ked sa dostanete k chrámu lebo sú tam nebezpečné pasce.“ . Pandis mu podakovala a podali si ruky. „Zbaľte si kufre, vyrážame lodou do Japonska!“ zvolala Pandis a všetci odišli do mestského prístavu v ktorom boli predaje lodí. Oslovil ich predavač lodí: „Zdravím, volám sa Yuri a vidím, že chcete poriadne veľkú lod. Mám pre vás dve ponuky“. Pandis odpovedala: „Tak mi povedz aké a my sa môžeme dohodnúť na rozumnej cene.“. „Oh, neoľutujete kúpu. Toto je lod menom Saint Josif S. Veľká a krásna hnedá lod, ktorá na vás zaujme 24 delami na bočných stranách a jej veľkou rýchlosťou,“ povedal Yuri pri ukazovaní prvej lodi a predstavil aj druhú, „ No a toto je lod menom Normandy. Táto lod vie uniesť niekoľko ton bez rozbitia alebo preťaženia. Síce je menšia ako Saint Josif, ale má viac del.“. Pandis vybrala lod Normandy a dala predajcovi veľký kopec zlatých mincí. Predajca zmizol k daľšiemu zákazníkovi. Ked už bolo skoro všetko v lodi, tak sa pred nimi zjavila pätica banditov. Jeden zvolal: „Spoznávam tú ženu v kapucni ale nie toho muža s neidentifikovateľným objektom v ruke. ZABIME ICH!“ a banditi sa rozbehli. Pandis rýchlo mečom bodla prvého banditu a ešte stihla stihla jedným švihnutím meča zabiť aj toho druhého. Inter nabil svoj STG 44 a jedným výstrelom do hlavy zrušil tretieho a štvrtému poslal do žalúdka salvu olova. Piaty bandita šermoval s Horzkou ale bandita odhodil sekeru a Horzka naňho hodila svoju ostrú šabľu. Po boji Pandis povedala: „Rýchlo sa dostaňme do Japonska inak nás tu rozsekajú na malé kúsky.“. Po hodine pripravovania lod so všetkými pasažiermi, zvieratmi aj tankom odplávala z prístavu a cesta k opustenému chrámu sa mohla začať.
Pokračovanie nabudúce.
Dúfam, že ste túto kravinu prežili :Kek:. Dakujem za ohlasy, aj ked je to tu trochu dead.
Uvidíme sa tak za rok :feelsGunMan:
Varovanie: Tento príbeh obsahuje množstvo nonsensu a hlavne Phuma.
Okay, podme na to
megaKek:V minulom dieli ste videli: Nič :kek:
City of Creepypastas 17.
Slnko vychádza z vrchov, začína sa ráno ale nikto ešte nevstal okrem toho psa Gunthera, ktorý práve zavrčal na lietajúce vtáky. Všimol si, že obidve spia. „Super, tak teraz koho zobudiť bez toho, aby ma jedna z nich nezabila a neuvarila na večeru ázijským deťom.“ Rozmýšľal a rozumne vyberával, či má zobudiť Pandis alebo Horzku. Vyberal múdro, až kým jeho rozum nerozhodol, že zobudí Pandis. Pomaly ale isto k nej kráčal na špičkách,dotkol sa jej ramena a jemno s tým hýbol. Ona stále spala ako zabitá. Ked hybnutie jej ramena nevyšlo, tak mal v labke daľší nápad – skúsil jej trošku zavrčať do tváre. Skúšal to a hned vedel, že ju to prebudí. Pandis sa už pomaly ale isto prebúdzala, sadla si a povedala:“Dakujem za budík, Gunther. Bud rád, že si zobudil mňa ako prvú a nie tú „koňaciu hlavu“, ktorá by ti strčila jej šabľu do tvojho...“ radšej nepokračovala, lebo by mohla vystrašiť Gunthera. „TO SOM POČULA!“ zakričala Horzka pri vztávaní zo zeme a nasadzovaní helmy. „Čo konkrétne?“ spýtala sa Pandis a pozrela sa inde. „Tú vetu s tou Koňaciou Hlavou! Bud rada, že teraz idem hľadať svojho koňa. V inakšiom prípade by som z teba narobila pandí stejk.“ Odpovedala Horzka. Pandis sa radšej rýchlo postavila a povedala:“Včera, ked som hľadala nejaké miesto na táborák, tak som uvidela nejakého čierného koňa s okrídleným brnením a kdesi bola pri ňom kopija. Možno je to ten, ktorého hľadáš.“. „Tak na čo čakáme. Podme k tomu miestu, kde si ho videla, ak si to dobre pamätáš.“ Odpovedala Horzka a obidve sa vybrali na to miesto. Prešli malými aj veľkými skupinami stromov až kým nenašli Horzkinho koňa. Našťastie tam nikto nebol a nepokúšal sa ho ukradnúť. „Dakujem veľmi moc. Asi ti dlžím víno.“ Podakovala Horzka, odviazala koňa a nasadla naň. Pandis odpovedala:“Nemáš zač, rada som pomohla niekomu v núdzi.“. „Tak čo, radšej tu budeme postávať len tak pre srandu králikov alebo pôjdeme hľadať ten chrám, o ktorom si včera hovorila?“ spýtala sa Horzka a čaká na odpoved. Pandis rýchlo rozmýšľala a odpovedala: “Vyberám tú druhú možnosť. Ale radšej by som sa spýtala nejakých ľudí než len tak bez rozumu cestovať po svete a čakať na zázrak.“ A hned šli na cestu.
„Poznám dobré mestečko, kde by ti mohlo veľa ľudí dobre poradiť. Práve tam ideme.“ Povedala Horzka za jazdy a spomalila. „To som rada. A bola by som radšej, keby som necítila ten strašný dym. Radšej by som to skontrolovala.“ Odpovedala Pandis a hned hľadala zdroj dymu. Po pol minúte našla zdroj dymu a uvidela malé mestečko horieť do tla. Horzka prišla o dve sekundy neskôr,pozrela sa na horiace mestečko a povedala: “A sakra! To malo byť to mestečko, o ktorom som hovorila ale... už není.“. „Neboj, niektorí ľudia možno utiekli predtým, ako to niekto spálil.“ Odvetila Pandis „Podme kým niekto nepríde a neobviní nás z toho.“. A bystrým krokom odišli od spáleného mestečka. Boli už len hodinu na ceste a Pandis počula zvuk blížiacého tanku, ktorý sa práve rútil. „POZOR!“ zakričala Pandis na Horzku a hned ju naviedla mimo idúceho tanku. Pandis začala pozerať, kde tank ide a prečo šiel tak rýchlo a všimla si dvoch opitých ľudí, ktorý ten tank následovali a hned išla tých opilcov zastaviť. Z nejakého dôvodu sa aj tank zastavil. „Prepáčte mi, že som vás dvoch mala zastaviť ale prečo sakra naháňate tú vec akokeby vám patrila?“ spýtala sa Pandis. Jeden z opilcov odpovedal:“ N-n-no m-my sme sa chceli na tej vecič-čke iba povoziť. N-nechceli sme robiť problémy.“. „Tak prečo neodídete?“ spýtala sa Pandis. Druhý opilec jej odvetil:“Čo keby si radšej odišla môjmu nožíku, ktorý som práve vybral zo svojho vrecka alebo sa nožík dotkne tvojho hrdla.“ Pandis sa len divne pozrela, ukázala im ohnivú ruku a odpovedala:“Už meníte svoj názor?“. Opilcom nezostalo nič iné len utekať a schovať sa. Len čo opilcov nebolo, tak sa otvoril poklop tanku a z neho muž, ktorý nemal veľmi priateľskú uniformu náckovského tankistu. „Dakujem, že ste ma zbavili tých dvoch otravných opilcov. Moje meno je Inter a som „veľmi priateľský“ tankista.“ Ozval sa a zliezol zo svojho tanku. Pandis len odpovedala:“Teší ma ťa spoznať. Ja som Pandis a tá na tom čiernom koni je Horzka. Hľadáme opustený chrám, kde by sa malo niečo skrývať.“. Inter si upravil kabát a povedal:“Rád sa k vám pripojím. Niečo podobné a možno to isté hľadám aj ja.“. „To je super. Práve máme namierené do nejakého mesta.“ Odpovedala Pandis, pozrela sa na cestu pred nimi a všetci ihned vyrazili na cestu až kým nenarazili na mesto zvané „ElKolt“. Najprv sa všetci porozhliadli a chceli ísť do starej drevenej krčmy ale traja ľudia ich zastavili. „Kto ste došľaka vy?“ spýtal sa ich prvý s ružovými vlasmi. Pandis odpovedala: „Oh, my? My sme len parta ľudí s veľkým psom, ktorý si chcú užiť pitie.“ On sa len pozrel na nich s vražedným pohľadom a povedal výhražne: „Počuj, ja váš druh poznám, ty sprostý vrah. Vy a váš „Truthseeker“ vírus zabil moju ženu a deti spolu s polovicou populácie Europy a ja, Phum Ružovkastý vám to srdečne neodpúšťam!“. Pandis ho len schytyla za krk a povedala: „Tak počúvaj, ty Lúzer. Ja neviem o akom víruse to ty kecáš a ja určite nemám čas na to, aby som sa rozprávala s nejakou ružovou hlavou, takže sklapni inak ti zapálim celú tvár.“. Ostatný dvaja horníci zo strachu, že dostanú pár do nosa sa rýchlo rozutekali na všetký strany a Phum bol odhodený do oblohy ako kameň z praku. Potom všetci traja aj so psom vošli do krčmy, ktorá vyzerala zvonka ako malá drevená krčma, no zvnútra to bol veľký priestor, kde sa schádzali ľudia z celého mestečka a dávali si pivo aj menšie bitky. Pandis, Inter a Horzka si sadli k rohu krčmy a pozorovali miestnych ľudí. Potom sa Inter spýtal: „Pandis, dokážeš mi povedať tvoj príbeh? Som trochu zvedavý, prečo bol ten plameň na tvojej ruke?“ Pandis len odpovedala: „ Chceš to vedieť? Fajn. Bola som len normálne dievča, ked v tom ma nejaký Emo-psychopat dobodal na smrť ale ja som to s nejakým zázrakom prežila a potom som zistila, že som Phantom, bojovník ktorý má na práci loviť nejakých psychopatov a používame na to aj mágiu aj zbrane. Stačí?“. Interovi len sticha pokývol hlavou a Pandis si šla zistiť informácie o opustenom chráme. Pokusy o to, aby dostala aspoň maličkú stopu boly nezdarené až kým sa jej neprihovoril jeden bard. „Mám mapu k tomu chrámu, ktorý hľadáš. Len vám doporučujem aby ste išli najprv do Japonska, kedže tu majú z vás ľudia strach. A budte opatrný, ked sa dostanete k chrámu lebo sú tam nebezpečné pasce.“ . Pandis mu podakovala a podali si ruky. „Zbaľte si kufre, vyrážame lodou do Japonska!“ zvolala Pandis a všetci odišli do mestského prístavu v ktorom boli predaje lodí. Oslovil ich predavač lodí: „Zdravím, volám sa Yuri a vidím, že chcete poriadne veľkú lod. Mám pre vás dve ponuky“. Pandis odpovedala: „Tak mi povedz aké a my sa môžeme dohodnúť na rozumnej cene.“. „Oh, neoľutujete kúpu. Toto je lod menom Saint Josif S. Veľká a krásna hnedá lod, ktorá na vás zaujme 24 delami na bočných stranách a jej veľkou rýchlosťou,“ povedal Yuri pri ukazovaní prvej lodi a predstavil aj druhú, „ No a toto je lod menom Normandy. Táto lod vie uniesť niekoľko ton bez rozbitia alebo preťaženia. Síce je menšia ako Saint Josif, ale má viac del.“. Pandis vybrala lod Normandy a dala predajcovi veľký kopec zlatých mincí. Predajca zmizol k daľšiemu zákazníkovi. Ked už bolo skoro všetko v lodi, tak sa pred nimi zjavila pätica banditov. Jeden zvolal: „Spoznávam tú ženu v kapucni ale nie toho muža s neidentifikovateľným objektom v ruke. ZABIME ICH!“ a banditi sa rozbehli. Pandis rýchlo mečom bodla prvého banditu a ešte stihla stihla jedným švihnutím meča zabiť aj toho druhého. Inter nabil svoj STG 44 a jedným výstrelom do hlavy zrušil tretieho a štvrtému poslal do žalúdka salvu olova. Piaty bandita šermoval s Horzkou ale bandita odhodil sekeru a Horzka naňho hodila svoju ostrú šabľu. Po boji Pandis povedala: „Rýchlo sa dostaňme do Japonska inak nás tu rozsekajú na malé kúsky.“. Po hodine pripravovania lod so všetkými pasažiermi, zvieratmi aj tankom odplávala z prístavu a cesta k opustenému chrámu sa mohla začať.
Pokračovanie nabudúce.
Dúfam, že ste túto kravinu prežili :Kek:. Dakujem za ohlasy, aj ked je to tu trochu dead.
Uvidíme sa tak za rok :feelsGunMan:
