micik10
Kráľovná Narnie :*
Dobrý deň! Máme tu ďalší diel príbehov z Narnie. Vopred upozorňujem, že je to veľmi dlhé. Dúfam, že sa mi to tu zmestí 
Všade bol hluk. Práve sa konali slávnosti Aslana a prípravy boli v plnom prúde. "Polož to tam!" "Doprava! Pozor na ten stĺp!" "Nie tam! Tam!" takéto výkriky boli počuť
po celom Fjóžeň Pavel. Micka sa práve dohadovala s kuchárom Jakemayom. "Sú to slávnosti Aslana, musia tam byť aj koláče!" povedala Micka. "Ale, koláče nie sú zdravé!" odvetil
Jakemay. "To je jedno, nemôžeš jesť len zdravo, potrebuješ aj cukor. Jednoducho spravíš tie koláče a bodka!" ukončila debatu Micka a odišla k Replikátorovi, ktorý práve
pomáhal s výzdobou. "Ako to ide?" spýtala sa ho. "No... Celkom sa to dá. Ale máme problém. Potrebujeme ešte 10 vencov a Fialka nám ich odmieta urobiť, vraj nemá dostatok
tých kvetov." "Tak použijeme kúzlo a tie kvety vyrastú." povedala Micka a nasmerovala si to na malú lúku. Zamrmlala kúzlo a naraz okolo nej bolo snáď aj tisíc kvetín.
"Zavolajte Fialku a povedzte jej, že kvetiny má tu. A nech si s tými vencami pohne!" zakričala na nich. Vzdychla si. *To sú problémy* Naraz začula piskľavý hlas: "Ahoj!"
Otočila sa, ale nikoho nevidela. *Mne sa už aj sníva* pomyslela si. "Tu dole!" povedal ten hlas. Pozrela sa na zem a uvidela psa. Bol to ten pes, ktorý pred mesiacom
vydával tie zvuky u skrine. "Hmm. Ty dokážeš dokonca aj rozprávať." začudovala sa Micka. "Presne tak. Ale ešte pred pár týždňami som nedokázal." odvetil pes. "Ako sa ti
páči u Trewisha? A ako sa vlastne voláš?" "Moje meno je Denis. Trewish je super. Je s ním zábava!" vykríkol Denis. "A kde sa teraz schováva?" povedala s úškrnom Micka.
"Práve teraz? No, to neviem, ale keď som mu utiekol, tak sa rozprával s nejakým mužom." odpovedal Denis. "Ty si mu utiekol? Prečo?" vyzvedala. "Pretože som sa nudil"
oznámil jej Denis. "Ty si ale číslo" povedala s úsmevom Micka. "Denis! Poď sem!" ozval sa za nimi známy hlas. Obaja sa k nemu otočili. "Zdravím Trewish!" pozdravila
muža Micka. "Tiež zdravím" odpovedal jej. "Denis, toto mi už nerob! Ani si nedokážeš predstaviť ako som sa zľakol!" zahriakol ho Trewish. "Prepáč..." zašepkal Denis.
"Jáj, s ním su samé problémy" zasmial sa Trewish "A tebe sa ako darí?" pozrel sa na Micku. "Tak, s týmto tu" ukázala okolo seba "je toľko problémov, že to nechceš ani vedieť"
zvolala Micka. Trewish sa zasmial spolu s Denisom. "To ti verím" odvetil Trewish a pozrel sa na skupinku trpaslíkov. Hádali sa, kto bude tancovať, kto spievať a podobne.
"Dobre, ja teraz pôjdem k nim" ukázal na trpaslíkov "pretože si myslím, že keď ich nikto neukľúdni, tak sa tu aj pobijú. Uvidíme sa večer." rozlúčil sa a namieril si to
k trpaslíkom. "Ahoj!" rozlúčil sa aj Denis a hopkal za Trewishom. *Takže čo teraz?* premýšlala Micka. Naraz počula že niekto na ňu volá. Otočila sa a spatrila Pumu.
"Dobrý deň!" pozravil ju Puma. "Ahoj,ahoj" povedala Micka. "Vyzeráš unavená" skonštatoval Puma. "Hmmm. Asi preto, že aj som" zasmiala sa Micka. "Nedivím sa ti. Inak pri
lipe ťa zháňa nejaká pani." informoval ju. "Aká?" položila otázku Micka "Taká" oznámil Puma a odišiel. "To som sa ale dozvedela" zamrmala Micka. Išla k lipe. U lipy pobehovala
žena. Keď uvidela Micku, zarazila sa. "Pani Micka! Pani Micka!" zakričala na ňu. Micka pokojne k nej vykročila. "Stalo sa vám niečo?" spýtala sa jej. "Presne tak! Niekto
ukradol ohňostroj! Oslavy predsa nemôžu byť bez ohňostroja!" zavrešťala žena. "Len pokojne" zahláholila ju. Žena sa ukľúdnila. Ale len trošku. "Takže, ohňostroj je preč."
povedala Micka. "Tak" odvetila jej žena. "Tak, toho zlodeja nájdeme" vyhlásila. Myšlienkami sa sústredila na ohňostroj. Cítila ho v dedine Veľké Pavučany. "Smer - Veľké Pavučany"
oznámila Micka a vydala sa na cestu. Žena chvíľu ostala stáť, ale potom zakričala: "Idem s vami!" a rozbehla sa za ňou. Cesta po hlavnej ceste im trvala pár minút.
Keď prišli do dediny, nikto tam skoro nebol. Micke to nepripadalo divné, pretože všetci boli na slávnostiach. Vlastne, len na prípravách. "Takže" začala Micka "kde máme
ten ohňostroj?" myšlienkami sa sústredila a cítila ho pri neznámom dome v dedine. Pozrela sa tým smerom a vykročila ta. "Zistili ste niečo?" spýtala sa jej žena.
"Zistila" potvrdila Micka a pokračovala v ceste. Keď prišli k domu, všade bolo ticho. To ticho bolo nepríjemné. Micka a otočila k žene. "Ty to prehľadaj vonku, ja vnútri"
Žena prikývla a začala prehľadávať kríky naokolo. Micka vyrazila dvere a zavolala: "Je to niekto?" Ticho. *No, aj keby tu niekto bol, tak mi určite odpovie že?* zamyslela sa.
Pomaly kráčala smerom ku schodom, keď naraz niečo na ňu vyskočilo. Zvrieskla a snažila sa tú vec dať dole z jej hlavy. Tá vec mala srsť, pazúre a chvost. *Mačka?* spýtala sa
v duchu. Pazúre sa jej zaryli do hlavy a tváre, vystriekla jej krv. Po minútách boja sa jej konečne podarilo zhodiť mačku dole z hlavy. Mačka spadla na zem a snažila sa utiecť.
Nepodarilo sa jej to. Micka ju chytila za chvost a držala ju. Kúzlom jej znemožnila akýkoľvek pohyb. Zdvihla ju, poprezerala si ju. Jej srsť bola čierna, oči zelené s pohľadom
neľútostného vraha. Micke prebehol mráz po chrbte. *Tak toto mi ešte chýbalo* pomyslela si. Sústredila svoje myšlienky na mačku a spýtala sa jej *Kto si?* Mačka neodpovedala.
*Kto si?* spýtala sa Micka druhý raz. Ani tentoraz mačka neodpovedala. Micka sa rozzúrila. *Opýtam sa ťa posledný raz. A pekne mi odpovieš. Kto si?* Jej tón bol nebezpečne
kľúdny. Mačka jej konečne odpovedala. *Moje meno sa nedozvieš!* a snažila sa ovládnuť Mickinu myseľ. Micka sa stiahla. Po chvíľi sa opäť sústredila na myseľ mačky.
*Nedozviem? Tak uvidíme!* uškrnula sa. Začala odriekavať kúzlo, ktoré malo zistiť o tej mačke všetko. Pomaly zistila, že jej meno je Diana. Slúžila zlému čarodejníkovi
Krtkovi Lopatkovému. Videla jeho sídlo na kopci Veľká Skala, vysoká veža čiernej farby, zarastená machom. Ale viac už nezistila. Pretože Diana použila kúzlo, čím sa zabila.
Bola to Čierna Mágia. Micka pustila Dianu. *Takže. Začalo to oslavami Aslana, v priebehu je to hon za ohňostrojom a končí to černokňažníkom a jeho mačkou. Jáj* vzdychla si.
Zrazu si uvedomila, že ju niečo páli na tvári. Spomenula si, ako jej mačka zaryla pazúre do tváre. Rukou sa opatrne dotkla tváre. Keď ruku odtiahla, ztuhla. Bola celá
od krvi, ktorá pálila ako roztavené železo. *Zrkadlo, zrkadlo, zrkadlo!* obzrela sa. Zrkadlo bolo pod skriňou. Vytiahla ho, pozrela sa na seba a zmeravela. Celú tvár
mala červenú, od krvi. Bolo presne vidno, kadiaľ išli Dianine pazúre. Položila zrkadlo a kúzlom si vyliečila rany. Opäť zobrala do ruky zrkadlo a podívala sa. Usúdila,
že je to lepšie. Síce stále boli vidno tenké čiary, ale to jej už bolo jedno. Vybehla z domu, zakričala na ženu. Žena sa objavila za stromom a oznamovala: "Nič" Micka
odvetila: "Ale ja som niečo našla" a v rýchlosti jej všetko vystvetlila. Žena otvorila ústa, ale nič nepovedala. Micka vytiahla z tašky mapu. Hľadala Veľkú Skalu. Trvalo
jej to možno päť sekúnd. Prižmúrila oči a zistila, kadiaľ musí ísť. Zbalila mapu, pozrela sa na ženu a oznámila jej: "Ďakujem, že ste išli so mnou. Ale ďalej už pôjdem sama.
Nechcem vystaviť môj ľud zbytočnému nebezpečenstvu." Odišla rýchlejšie, než niečo stačila povedať žena. Zmizla v lese. Vykročila, ale noha jej ostala stáť vo vzduchu.
*Načo som sa naučila robiť portály, keď ich nepoužívam?* uvedomila si. Čupla si a začala hovoriť kúzlo. Kúzlo bolo dlhé a náročné, ale stále výhodnejšie, než sa teperiť
na Veľkú Skalu. Keď konečne dokončila zaklínadlo, skočila do portálu. Zamotala sa jej hlava a upadla do bezvedomia. Zobudila sa pod kopcom. Zatriasla hlavou, popozerala
sa okolo seba a zdvihla hlavu. *Nabudúce musím presnejšie určiť miesto, kam chcem dopadnúť* zapísala si do hlavy. Postavila sa a oprášila si kolená. Potom sa pustila
na cestu. Nebolo to najpríjemnšie cestovanie, aké kedy zažila. Veľakrát musela liezť po kamenných stenách, kde jej prach,piesok a malé kúsky kameňov padali na hlavu.
Bola už skoro na vrcholi kopca, kde sídlil čarodejník Krtko Lopatkový. Pripravila si meč a pár užitočných kúziel. Potom vyliezla na skalu. Dvere boli otvorené.
Opatre vliezla do veže a keď bola v strede miestnosti, dvere sa zatvorili. Micka k nim skočila, snažila sa je otvoriť. Ale nepodarilo sa jej to. Zakliala. Potom sa otočila,
pozrela na zatočené schodisko a vybrala sa po nich. Kdesi na desiatom schode naraz pred ňou spadla cihla, ktorá ju tesne minula. *Chce ma zastrašiť* uvedomila si.
*Ha, to sa mu len tak nepodarí!* a išla ďalej. Boli tam aj ďalšie pasce. Raz okolo nej preletel šíp, druhý krát ju nejaká neviditeľná sila podkopla a zanechala sa sebou
pár modrín. Ale Micka sa nedala. Pokračovala ďalej a ďalej, ale zdalo sa jej, že schodisko je nekonečné. Keď už bola unavená, rozhodla sa, že si sadne. Sadla si a začula
smiech. Z toho smiechu jej prebehli zimomriavky po chrbte. Bol to temný smiech. Veľmi temný. Ihneď vyskočila na nohy, vytasila meč. Urobila dobre. Z hora na ňu zaútočili
netopiere. Neboli to netopiere, aké poznáme my. Tieto boli minimálne desať krát väčšie a mali temné oči. Rýchlo sekla, potom bodla a znovu sekla. Jeden netopier ju poškriabal
na ramene, druhý ju pohrýzol do zápästia. Micka použila kúzlo, ktoré všetky netopiere zabilo. V jednej sekunde všetci spadli na zem, bez známok života. Micka si vydýchla.
Okamžite použila druhé zaklínadlo, tentokrát to nebolo zabíjacie zaklínadlo, ale na odhalenie pastí a zničenie všetkých ilúzii. Pasti tam už neboli žiadne. *Tak. A teraz
za tým černokňažníkom, do tej jeho komnaty* a išla hore. Ostávalo jej pár schodov, keď naraz začula hlas: "Myslíš si, že ma porazíš? Dávam ti šancu, choď preč! Toto
je tvoja posledná možnosť!" *No určite* uštipačne si pomyslela Micka. Pripravila si zabíjacie kúzlo, pevne zovrela meč a vrazila do komnaty. Krtko bol celý v čiernom
hábite. Do tváre mu nebolo vidno. V ruke držal dlhý meč, na ktorom boli zvláštne znaky. "Ja som ťa varoval. Ale ty si ma neposlúchla. Takže zomrieš." pokojne oznámil
Krtko. Micku to znepokojilo. *Je nejaký sebavedomý* zamysela sa. Krtko využil príležitosť a zaútočil. Micka však mala rýchle reflexy. Odrazila meč. Urobila otočku a
sekla. Tesne ho minula pri ramene. Krtko ju podkopol. Micka sa odkotúľala doprava, aby sa vyhnula jeho meču. Postavila sa, skočila doprava, potom zasa doľava a nakoniec
ho sekla po hrudi. Krtko sa mykol a bodol. Bodol ju do nohy, ale nebol to silný úder. Micka vykríkla a odskočila. Krtko vyskočil, sekol ju po zápästí a bodol do druhej nohy.
Bodnutiu sa Micka vyhla, ale seknutiu už nie. Po zápästí jej vystriekla horúca krv. Vykríkla opäť. Krtko sa zasmial. Zúrila. Zakričala smrtiace zaklínadlo, ktoré bolo
veľmi nebezpečné, pretože to mohlo zabiť aj ju. Ale mala šťastie. Krtko už také štastie nemal. Skríkol, padol na zem, pustil meč a posledný krát vydýchol. *Koniec*
pomyslela si Micka. Potom upadla do bezvedomia.
**********************************************
Zobudila sa. Sadla si na zem, zmätene sa pozrela na mŕtve telo Krtka. Naraz sa jej všetko vybavilo. Postavila sa. *Koľko je hodín? Snáď ešte stihnem slávnosti!* Bola
nervózna. Podľa slnka zistila, koľko je hodín. *Fúú. Našťaste som bola v bezvedomí len dve hodiny* uľavilo sa jej. Rýchlo urobila portál. Bolo to riskantné, pretože
mala málo energie, ale musela sa dostať rýchlo na slávnosti. Keď bol portál hotový, skočil doň a opäť sa jej zamotala hlava. Skončila za hradom Fjóžeň Pavel.
S radosťou zistila, že všetko bolo hotové. Jedlo, výzdoba, program. Usmiala sa. Ešte si vyliečila rany a išla na nádvorie. Tam ju už privítal Replikátor: "Pani moja, kde
ste bola tak dlho?" Micke sa nechcelo rozprávať čo práve zažila, a tak povedala: "Poviem ti to neskôr dobre?" "Dobre. Teraz ale musíte ihneď ísť začať slávnostný
príhovor. Ihneď!" odpovedal jej nervózne. A tak Micka začala slávnosti. Všetci hodovali, pili, zabávali sa, tancovali, spievali - oslavovali. Denis vyskúšal whisky.
A zaujímavé bolo, že mu chutila. Tak sa stalo, že bol opitý. Vyvádzal, naháňal mačky, ba, aj ľudí. Atmosféra bola vynikajúca. Takto oslavy pokračovali až do čiernej noci.
Koniec!
Takže!
Ako prvé, ďakujem, že ste si prečítali druhý diel.
Ako druhé, vystupujú:
@jakemay - kuchár
@R3pl1kat0r - Proste Replikátor
@Fialka♡ - Tá, ktorá vyrába vence (kvetinárka, bylinkárka)
@DenisJ - pes
@Trewish - majiteľ Denisa
@Pixelpuma_CZE - Ten, ktorý vie všetko *kappa*
@DianaSVK - mačka
@krtekCZ - Krtko Lopatkový
Snáď som na nikoho nezabudla
Ako tretie: Vždy, keď budete písať nejaký príbeh, na konci napíšte toto: #ChcemNaštvaťIntera
Ďakujem
Všade bol hluk. Práve sa konali slávnosti Aslana a prípravy boli v plnom prúde. "Polož to tam!" "Doprava! Pozor na ten stĺp!" "Nie tam! Tam!" takéto výkriky boli počuť
po celom Fjóžeň Pavel. Micka sa práve dohadovala s kuchárom Jakemayom. "Sú to slávnosti Aslana, musia tam byť aj koláče!" povedala Micka. "Ale, koláče nie sú zdravé!" odvetil
Jakemay. "To je jedno, nemôžeš jesť len zdravo, potrebuješ aj cukor. Jednoducho spravíš tie koláče a bodka!" ukončila debatu Micka a odišla k Replikátorovi, ktorý práve
pomáhal s výzdobou. "Ako to ide?" spýtala sa ho. "No... Celkom sa to dá. Ale máme problém. Potrebujeme ešte 10 vencov a Fialka nám ich odmieta urobiť, vraj nemá dostatok
tých kvetov." "Tak použijeme kúzlo a tie kvety vyrastú." povedala Micka a nasmerovala si to na malú lúku. Zamrmlala kúzlo a naraz okolo nej bolo snáď aj tisíc kvetín.
"Zavolajte Fialku a povedzte jej, že kvetiny má tu. A nech si s tými vencami pohne!" zakričala na nich. Vzdychla si. *To sú problémy* Naraz začula piskľavý hlas: "Ahoj!"
Otočila sa, ale nikoho nevidela. *Mne sa už aj sníva* pomyslela si. "Tu dole!" povedal ten hlas. Pozrela sa na zem a uvidela psa. Bol to ten pes, ktorý pred mesiacom
vydával tie zvuky u skrine. "Hmm. Ty dokážeš dokonca aj rozprávať." začudovala sa Micka. "Presne tak. Ale ešte pred pár týždňami som nedokázal." odvetil pes. "Ako sa ti
páči u Trewisha? A ako sa vlastne voláš?" "Moje meno je Denis. Trewish je super. Je s ním zábava!" vykríkol Denis. "A kde sa teraz schováva?" povedala s úškrnom Micka.
"Práve teraz? No, to neviem, ale keď som mu utiekol, tak sa rozprával s nejakým mužom." odpovedal Denis. "Ty si mu utiekol? Prečo?" vyzvedala. "Pretože som sa nudil"
oznámil jej Denis. "Ty si ale číslo" povedala s úsmevom Micka. "Denis! Poď sem!" ozval sa za nimi známy hlas. Obaja sa k nemu otočili. "Zdravím Trewish!" pozdravila
muža Micka. "Tiež zdravím" odpovedal jej. "Denis, toto mi už nerob! Ani si nedokážeš predstaviť ako som sa zľakol!" zahriakol ho Trewish. "Prepáč..." zašepkal Denis.
"Jáj, s ním su samé problémy" zasmial sa Trewish "A tebe sa ako darí?" pozrel sa na Micku. "Tak, s týmto tu" ukázala okolo seba "je toľko problémov, že to nechceš ani vedieť"
zvolala Micka. Trewish sa zasmial spolu s Denisom. "To ti verím" odvetil Trewish a pozrel sa na skupinku trpaslíkov. Hádali sa, kto bude tancovať, kto spievať a podobne.
"Dobre, ja teraz pôjdem k nim" ukázal na trpaslíkov "pretože si myslím, že keď ich nikto neukľúdni, tak sa tu aj pobijú. Uvidíme sa večer." rozlúčil sa a namieril si to
k trpaslíkom. "Ahoj!" rozlúčil sa aj Denis a hopkal za Trewishom. *Takže čo teraz?* premýšlala Micka. Naraz počula že niekto na ňu volá. Otočila sa a spatrila Pumu.
"Dobrý deň!" pozravil ju Puma. "Ahoj,ahoj" povedala Micka. "Vyzeráš unavená" skonštatoval Puma. "Hmmm. Asi preto, že aj som" zasmiala sa Micka. "Nedivím sa ti. Inak pri
lipe ťa zháňa nejaká pani." informoval ju. "Aká?" položila otázku Micka "Taká" oznámil Puma a odišiel. "To som sa ale dozvedela" zamrmala Micka. Išla k lipe. U lipy pobehovala
žena. Keď uvidela Micku, zarazila sa. "Pani Micka! Pani Micka!" zakričala na ňu. Micka pokojne k nej vykročila. "Stalo sa vám niečo?" spýtala sa jej. "Presne tak! Niekto
ukradol ohňostroj! Oslavy predsa nemôžu byť bez ohňostroja!" zavrešťala žena. "Len pokojne" zahláholila ju. Žena sa ukľúdnila. Ale len trošku. "Takže, ohňostroj je preč."
povedala Micka. "Tak" odvetila jej žena. "Tak, toho zlodeja nájdeme" vyhlásila. Myšlienkami sa sústredila na ohňostroj. Cítila ho v dedine Veľké Pavučany. "Smer - Veľké Pavučany"
oznámila Micka a vydala sa na cestu. Žena chvíľu ostala stáť, ale potom zakričala: "Idem s vami!" a rozbehla sa za ňou. Cesta po hlavnej ceste im trvala pár minút.
Keď prišli do dediny, nikto tam skoro nebol. Micke to nepripadalo divné, pretože všetci boli na slávnostiach. Vlastne, len na prípravách. "Takže" začala Micka "kde máme
ten ohňostroj?" myšlienkami sa sústredila a cítila ho pri neznámom dome v dedine. Pozrela sa tým smerom a vykročila ta. "Zistili ste niečo?" spýtala sa jej žena.
"Zistila" potvrdila Micka a pokračovala v ceste. Keď prišli k domu, všade bolo ticho. To ticho bolo nepríjemné. Micka a otočila k žene. "Ty to prehľadaj vonku, ja vnútri"
Žena prikývla a začala prehľadávať kríky naokolo. Micka vyrazila dvere a zavolala: "Je to niekto?" Ticho. *No, aj keby tu niekto bol, tak mi určite odpovie že?* zamyslela sa.
Pomaly kráčala smerom ku schodom, keď naraz niečo na ňu vyskočilo. Zvrieskla a snažila sa tú vec dať dole z jej hlavy. Tá vec mala srsť, pazúre a chvost. *Mačka?* spýtala sa
v duchu. Pazúre sa jej zaryli do hlavy a tváre, vystriekla jej krv. Po minútách boja sa jej konečne podarilo zhodiť mačku dole z hlavy. Mačka spadla na zem a snažila sa utiecť.
Nepodarilo sa jej to. Micka ju chytila za chvost a držala ju. Kúzlom jej znemožnila akýkoľvek pohyb. Zdvihla ju, poprezerala si ju. Jej srsť bola čierna, oči zelené s pohľadom
neľútostného vraha. Micke prebehol mráz po chrbte. *Tak toto mi ešte chýbalo* pomyslela si. Sústredila svoje myšlienky na mačku a spýtala sa jej *Kto si?* Mačka neodpovedala.
*Kto si?* spýtala sa Micka druhý raz. Ani tentoraz mačka neodpovedala. Micka sa rozzúrila. *Opýtam sa ťa posledný raz. A pekne mi odpovieš. Kto si?* Jej tón bol nebezpečne
kľúdny. Mačka jej konečne odpovedala. *Moje meno sa nedozvieš!* a snažila sa ovládnuť Mickinu myseľ. Micka sa stiahla. Po chvíľi sa opäť sústredila na myseľ mačky.
*Nedozviem? Tak uvidíme!* uškrnula sa. Začala odriekavať kúzlo, ktoré malo zistiť o tej mačke všetko. Pomaly zistila, že jej meno je Diana. Slúžila zlému čarodejníkovi
Krtkovi Lopatkovému. Videla jeho sídlo na kopci Veľká Skala, vysoká veža čiernej farby, zarastená machom. Ale viac už nezistila. Pretože Diana použila kúzlo, čím sa zabila.
Bola to Čierna Mágia. Micka pustila Dianu. *Takže. Začalo to oslavami Aslana, v priebehu je to hon za ohňostrojom a končí to černokňažníkom a jeho mačkou. Jáj* vzdychla si.
Zrazu si uvedomila, že ju niečo páli na tvári. Spomenula si, ako jej mačka zaryla pazúre do tváre. Rukou sa opatrne dotkla tváre. Keď ruku odtiahla, ztuhla. Bola celá
od krvi, ktorá pálila ako roztavené železo. *Zrkadlo, zrkadlo, zrkadlo!* obzrela sa. Zrkadlo bolo pod skriňou. Vytiahla ho, pozrela sa na seba a zmeravela. Celú tvár
mala červenú, od krvi. Bolo presne vidno, kadiaľ išli Dianine pazúre. Položila zrkadlo a kúzlom si vyliečila rany. Opäť zobrala do ruky zrkadlo a podívala sa. Usúdila,
že je to lepšie. Síce stále boli vidno tenké čiary, ale to jej už bolo jedno. Vybehla z domu, zakričala na ženu. Žena sa objavila za stromom a oznamovala: "Nič" Micka
odvetila: "Ale ja som niečo našla" a v rýchlosti jej všetko vystvetlila. Žena otvorila ústa, ale nič nepovedala. Micka vytiahla z tašky mapu. Hľadala Veľkú Skalu. Trvalo
jej to možno päť sekúnd. Prižmúrila oči a zistila, kadiaľ musí ísť. Zbalila mapu, pozrela sa na ženu a oznámila jej: "Ďakujem, že ste išli so mnou. Ale ďalej už pôjdem sama.
Nechcem vystaviť môj ľud zbytočnému nebezpečenstvu." Odišla rýchlejšie, než niečo stačila povedať žena. Zmizla v lese. Vykročila, ale noha jej ostala stáť vo vzduchu.
*Načo som sa naučila robiť portály, keď ich nepoužívam?* uvedomila si. Čupla si a začala hovoriť kúzlo. Kúzlo bolo dlhé a náročné, ale stále výhodnejšie, než sa teperiť
na Veľkú Skalu. Keď konečne dokončila zaklínadlo, skočila do portálu. Zamotala sa jej hlava a upadla do bezvedomia. Zobudila sa pod kopcom. Zatriasla hlavou, popozerala
sa okolo seba a zdvihla hlavu. *Nabudúce musím presnejšie určiť miesto, kam chcem dopadnúť* zapísala si do hlavy. Postavila sa a oprášila si kolená. Potom sa pustila
na cestu. Nebolo to najpríjemnšie cestovanie, aké kedy zažila. Veľakrát musela liezť po kamenných stenách, kde jej prach,piesok a malé kúsky kameňov padali na hlavu.
Bola už skoro na vrcholi kopca, kde sídlil čarodejník Krtko Lopatkový. Pripravila si meč a pár užitočných kúziel. Potom vyliezla na skalu. Dvere boli otvorené.
Opatre vliezla do veže a keď bola v strede miestnosti, dvere sa zatvorili. Micka k nim skočila, snažila sa je otvoriť. Ale nepodarilo sa jej to. Zakliala. Potom sa otočila,
pozrela na zatočené schodisko a vybrala sa po nich. Kdesi na desiatom schode naraz pred ňou spadla cihla, ktorá ju tesne minula. *Chce ma zastrašiť* uvedomila si.
*Ha, to sa mu len tak nepodarí!* a išla ďalej. Boli tam aj ďalšie pasce. Raz okolo nej preletel šíp, druhý krát ju nejaká neviditeľná sila podkopla a zanechala sa sebou
pár modrín. Ale Micka sa nedala. Pokračovala ďalej a ďalej, ale zdalo sa jej, že schodisko je nekonečné. Keď už bola unavená, rozhodla sa, že si sadne. Sadla si a začula
smiech. Z toho smiechu jej prebehli zimomriavky po chrbte. Bol to temný smiech. Veľmi temný. Ihneď vyskočila na nohy, vytasila meč. Urobila dobre. Z hora na ňu zaútočili
netopiere. Neboli to netopiere, aké poznáme my. Tieto boli minimálne desať krát väčšie a mali temné oči. Rýchlo sekla, potom bodla a znovu sekla. Jeden netopier ju poškriabal
na ramene, druhý ju pohrýzol do zápästia. Micka použila kúzlo, ktoré všetky netopiere zabilo. V jednej sekunde všetci spadli na zem, bez známok života. Micka si vydýchla.
Okamžite použila druhé zaklínadlo, tentokrát to nebolo zabíjacie zaklínadlo, ale na odhalenie pastí a zničenie všetkých ilúzii. Pasti tam už neboli žiadne. *Tak. A teraz
za tým černokňažníkom, do tej jeho komnaty* a išla hore. Ostávalo jej pár schodov, keď naraz začula hlas: "Myslíš si, že ma porazíš? Dávam ti šancu, choď preč! Toto
je tvoja posledná možnosť!" *No určite* uštipačne si pomyslela Micka. Pripravila si zabíjacie kúzlo, pevne zovrela meč a vrazila do komnaty. Krtko bol celý v čiernom
hábite. Do tváre mu nebolo vidno. V ruke držal dlhý meč, na ktorom boli zvláštne znaky. "Ja som ťa varoval. Ale ty si ma neposlúchla. Takže zomrieš." pokojne oznámil
Krtko. Micku to znepokojilo. *Je nejaký sebavedomý* zamysela sa. Krtko využil príležitosť a zaútočil. Micka však mala rýchle reflexy. Odrazila meč. Urobila otočku a
sekla. Tesne ho minula pri ramene. Krtko ju podkopol. Micka sa odkotúľala doprava, aby sa vyhnula jeho meču. Postavila sa, skočila doprava, potom zasa doľava a nakoniec
ho sekla po hrudi. Krtko sa mykol a bodol. Bodol ju do nohy, ale nebol to silný úder. Micka vykríkla a odskočila. Krtko vyskočil, sekol ju po zápästí a bodol do druhej nohy.
Bodnutiu sa Micka vyhla, ale seknutiu už nie. Po zápästí jej vystriekla horúca krv. Vykríkla opäť. Krtko sa zasmial. Zúrila. Zakričala smrtiace zaklínadlo, ktoré bolo
veľmi nebezpečné, pretože to mohlo zabiť aj ju. Ale mala šťastie. Krtko už také štastie nemal. Skríkol, padol na zem, pustil meč a posledný krát vydýchol. *Koniec*
pomyslela si Micka. Potom upadla do bezvedomia.
**********************************************
Zobudila sa. Sadla si na zem, zmätene sa pozrela na mŕtve telo Krtka. Naraz sa jej všetko vybavilo. Postavila sa. *Koľko je hodín? Snáď ešte stihnem slávnosti!* Bola
nervózna. Podľa slnka zistila, koľko je hodín. *Fúú. Našťaste som bola v bezvedomí len dve hodiny* uľavilo sa jej. Rýchlo urobila portál. Bolo to riskantné, pretože
mala málo energie, ale musela sa dostať rýchlo na slávnosti. Keď bol portál hotový, skočil doň a opäť sa jej zamotala hlava. Skončila za hradom Fjóžeň Pavel.
S radosťou zistila, že všetko bolo hotové. Jedlo, výzdoba, program. Usmiala sa. Ešte si vyliečila rany a išla na nádvorie. Tam ju už privítal Replikátor: "Pani moja, kde
ste bola tak dlho?" Micke sa nechcelo rozprávať čo práve zažila, a tak povedala: "Poviem ti to neskôr dobre?" "Dobre. Teraz ale musíte ihneď ísť začať slávnostný
príhovor. Ihneď!" odpovedal jej nervózne. A tak Micka začala slávnosti. Všetci hodovali, pili, zabávali sa, tancovali, spievali - oslavovali. Denis vyskúšal whisky.
A zaujímavé bolo, že mu chutila. Tak sa stalo, že bol opitý. Vyvádzal, naháňal mačky, ba, aj ľudí. Atmosféra bola vynikajúca. Takto oslavy pokračovali až do čiernej noci.
Koniec!
Takže!
Ako prvé, ďakujem, že ste si prečítali druhý diel.
Ako druhé, vystupujú:
@jakemay - kuchár
@R3pl1kat0r - Proste Replikátor
@Fialka♡ - Tá, ktorá vyrába vence (kvetinárka, bylinkárka)
@DenisJ - pes
@Trewish - majiteľ Denisa
@Pixelpuma_CZE - Ten, ktorý vie všetko *kappa*
@DianaSVK - mačka
@krtekCZ - Krtko Lopatkový
Snáď som na nikoho nezabudla
Ako tretie: Vždy, keď budete písať nejaký príbeh, na konci napíšte toto: #ChcemNaštvaťIntera
Ďakujem
